Honduraská futbalová reprezentácia je pre mnohých veľkou neznámou. V našom profile sa dozviete všetko, čo potrebujete o tomto stredoamerickom tíme vedieť.

História

Honduras je krajinou futbalových fanatikov, ktorí sa však dlhé desaťročia nedočkali postupu svojej reprezentácie na majstrovstvá sveta, hoci väčšinou tomu boli blízko. Až v roku 1982 sa podaril prienik medzi futbalovú elitu sveta. V svojom debute zaskočili favorizované Španielsko, keď európskemu tímu vzali body po remíze 1:1. Aj ďalšiemu papierovo silnejšiemu tímu dokázali streliť gól a získať bod. Remíza proti Severnému Írsku však nakoniec na postup nestačila, keďže Honduras v poslednom zápase prehral s Juhosláviou a s dvoma bodmi obsadil posledné miesto vyrovnanej skupiny. 

Až 38 rokov čakali v Hondurase na ďalšiu účasť na MS, hoci postup bol roky predtým vždy na spadnutie. V Juhoafrickej republike však mužstvo prepadlo, proti favoritom nedokázali streliť ani jeden gól, a tak najvýraznejším počinom bola bezgólová remíza so Švajčiarskom, kvôli ktorej Švajčiari nepostúpili do ďalšej fázy, na úkor Španielska a Čile. Aj kvôli potupe v podobe nuly na konte dosiahnutých gólov, zasiahlo Honduras zemetrasenie vo futbale, v snahe zabezpečiť, aby sa reprezentácia kvalifikovala na šampionát na juhoamerickom kontinente a dokázala na ňom potešiť domácich priaznivcov.

Kvalifikácia

Ako väčšinou v prípade Hondurasu, aj kvalifikácia na MS 2014 bola ako na hojdačke. V semifinálovej časti si napríklad pripísali vysoké víťazstvo nad Kanadou v pomere 8:1.  Vo finálovej časti, takzvanom hexagonale, pustili body v troch z úvodných štyroch zápasov a s postupom to nevyzeralo dobre. Naštartovalo ich až historické víťazstvo na Aztéckom štadióne v Mexiku, pričom veľkého rivala porazili v pomere 2:1, gólmi Bengtsona a Costlyho.Do posledného zápasu proti Jamajke vstupoval Honduras v dobre pozícii, keď im stačilo uhrať bod. Aj to sa však proti karibskému tímu ukázalo byť obtiažnou úlohou a len so šťastím sa gólmi Costlyho a Figuerou radovali z remízy 2:2 a postupu do Brazílie.

Nominácia

Brankári:  Noel Valladares, Donis Escober (obaja Olimpia), Luis Lopez (Real Espana).

Obrancovia: Brayan Beckeles (Olimpia), Emilio Izaguirre (Celtic), Juan Carlos Garcia (Wigan), Maynor Figueroa (Hull), Victor Bernardez (San Jose Earthquakes), Osman Chavez (Qingdao Janoon), Juan Pablo Montes (Motagua).

Stredopoliari: Edder Delgado (Real Espana), Luis Garrido (Olimpia), Roger Espinoza (Wigan), Jorge Claros (Motagua), Wilson Palacios (Stoke), Oscar Garcia (Houston Dynamo), Andy Najar (Anderlecht), Mario Martinez (Real Espana), Marvin Chavez (Chivas USA).

Útočníci: Jerry Bengtson (New England Revolution), Jerry Palacios (Alajuelense), Carlo Costly (Real Espana), Rony Martinez (Real Sociedad).

Herný systém

Rozostavenie 4-4-2 dominovalo kvalifikácii, v Brazílii však možno uvidíme aj 4-1-4-1

Kolumbijsky kouč v službách Honduraasu, Luis Fernando Suárez, sa po nástupe na lavičku reprezentácie musel vysporiadať s tým, že reprezentačnú kariéru ukončili veľké hviezdy honduraského futbalu ako David Suazo, či Carlos Pavón. Musel nájsť hviezdy nové, ktoré Honduras mali dotiahnuť na juhoamerický šampoinát. Počas kvalifikácie tak vyskúšal neuveriteľný počet 98 futbalistov, až kým nenašiel 23ku, ktorá mu vyhovuje. Počas kvalifikačných bojov s ňou implementoval systém, ktorý v ofenzíve nepočíta s jednoznačným playmakerom, typickou „desiatkou“. Takého hráča jednoducho v Hondurase nemal, preto sa rozhodol ofenzívu zamerať na hru z krídelných priestorov. Neexistencia „trequartistu“ a typologická podobnosť stredných záložníkov, občas spôsobuje problém pri zakladaní útokov. Ako môžeme vidieť na obrázku, medzi strednými záložníkmi a útočníkmi je obrovská diera, ktorú môže zaceliť len tým, že hrajú po krídlach, prípadne skúšajú dlhé nákopy na útočníkov. 

Šikovní a rýchli krídelníci García a Najar, majú centre do pokutového územia takzvane „po nohe“, čiže nemusia loptu zasekávať do stredu ihriska, čím je zaručený väčší moment prekvapenia. Na druhej strane táto „vlastnosť“ núti krídelníkov viac prihrávať ako strieľať. Dvoch krajných ofenzívnych hráčov zabezpečujú dvaja strední záložníci, ktorí nemajú vyslovene defenzívne úlohy, ale v prípade potreby sú stabilným defenzívnym článkom. Ako jeden z mála tímov sa Honduras v kvalifkácii príkláňal k hre na dvoch stredných útočníkov. Proti silným tímom môže prejsť k výmene Bentsona za defenzívny štít Luisa Garrida. V obrane hrá Honduras typicky na štyroch obrancov. Pravý obranca Arnold Peralta, z Glasgow Rangers, je pôvodne defenzívnym štítom, no v reprezentácii hrá práve na kraji defenzívy. Jeho spoluhráč na protiľahlej strane je Emilio Izaguirre, zo Celticu Glasgow, v strede obrany hrá Maynor Figueroa, ktorého z anglickej Premier League poznáte z pozície ľavého krídelného obrancu, spolu s veteránom Victorom Bernárdezom, pôsobiacim v MLS.  

Silné stránky

Slušná defenzíva

Zdôrazňujeme slovo slušná. V jej strede sa nachádzajú pravdepodobne najväčšie hviezdy tímu, pôsobiace v kvalitných európskych súťažiach. Dvaja krajní obrancovia v glasgowských tímoch, Figueroa v Premier League, strední záložníci, plniaci aj defenzívne úlohy, Palacios a Espinoza, takisto v Anglicku, Premier League, či The Championship. Aj v kvalifikácii, aj na minulom svetovom šampionáte, potvrdili Hondurasania, že brániť dokážu pomerne slušne. Otázne sú iné faktory. 

Mladícka výbušnosť

Kouč Suarez bude aj na šampionáte čerpať z výraznej generácie hráčov, ktorá sa pred dvoma rokmi predstavila na olympiáde v Londýne a prehrala len jediný zápas, nanešťastie štvrťfinálový, s Neymarovou Brazíliou. Mnohí z hráčov vtedajšej základnej zostavy sa prebojovali do nominácie na majstrovstvá sveta. Nehovoríme síce o najväčších talentoch súčasného futbalu, no ich dynamika hry, fyzické predpoklady a taktická disciplinovanosť, z nich robia hrozbu pre súpera. Práve na hernú agresivitu sa budú Hondurasania výrazne spoliehať.

Kvalitný kouč

Zdá sa, že sa v strednej Amerike reprezentácie vybrali cestou kolumbijských koučov, známych svojou taktickou vyspelosťou. Po Kostarike, ktorú sme si predstavili v minulom vydaní, aj Honduras vsadil na kouča z Kolumbie, a zdá sa, že sa im tento ťah vypláca. Honduras nedisponuje výrazne talentovaným a hviezdnym tímom. Ich sila spočíva v tímovom poňatí, ktoré mužstvu vštepil práve Suarez. Ako sme už naznačili, mužstvo je takticky flexibilné, čo rovnako ide na vrub Suareza, a herná disciplína, slovo v týchto končinách nie tak úplne samozrejmé, nie je takisto ničou inou zásluhou.

Slabé stránky

Horší útok

Veľkým otáznikom pred turnajom je honduraský útok. Tím v žiadnom prípade nechce zopakovať situáciu spred štyroch rokov, keď v JAR ani raz neskórovali, a tak fanúšikovia vysielajú prosebné modlitby smerom k útočníkom, aby na tomto turnaji smolu prelomili. Honduras však neoplýva takými zakončovateľmi, akými boli v minulosti spomínaní Suazo, či najlepší strelec honduraskej histórie, Pavón. Costly a Bengtson sú atleticky veľmi dobre vybavení, no či to bude stačiť na také obrany, akými oplýva Švajčiarsko, Francúzsko a Ekvádor, je spochybniteľné.

Slabé individuality

Len málo hráčov v honduraskom výbere je schopných rozhodnúť zápasy. Na turnajoch síce uspejú mužstva, ktoré hrajú ako tím, no vo vyrovnaných herných situáciách, potrebuje mužstvo lídra. Honduras takú výraznú osobnosť nemá. 

Traja najdôležitejší hráči

Emilio Izaguirre

Izzy, ako ho doma prezývajú, je motorovou myšou ľavej strany formácie Hondurasu.

Väčšina útokov vedie po tejto strane a štatistiky ukazujú, že pravá strana obrany je miestom, odkiaľ padá  do honduraskej siete viac gólov. Aj to svedčí o tom, že Izaguirre patrí k najlepším hráčom Hondurasu. Aj v tejto sezóne obliekal dres škótskeho veľkoklubu Celticu Glasgow, v ktorom absolvoval nejeden náročný duel. Jeho skúsenosti aj z piatich zápasov Ligy majstrov bude určite to, na čo sa Honduras bude spoliehať.

Roger Espinoza

Pri otáznej forme Palaciosa, ktorý už celé roky bojuje so zraneniami a ktorý aj v tejto sezóne odohral len pár klubových zápasov, bude jarmo stredu poľa ležať najmä na Rogerovi Espinozovi, hráča s perfektnou ľavačkou a skúsenosťami z anglického futbalu. Roger môže vo formácii 4-4-2 prebrať úlohy krídelníka, ktorý sa sťahuje do stredu ihriska, v systéme 4-1-4-1 zase vytvára centrálnu dvojicu práve s Palaciosom. Jeho univerzálnosť, dobrá strela a prehľad v hre, robia z neho nenahraditeľného hráča pre Honduras.

Carlos Costly

Zas tie góly. Pre Honduras sú strašiakom, a tak sú zraky mnohých uprené na 31-ročného zakončovateľa Carlosa Costlyho. Ten bol v kvalifikácii najlepším strelcom tímu a podobný prínos sa bude od neho očakávať aj teraz. Costly bude chcieť nepríjemnú pachuť spred štyroch rokov, keď mu šampionát utiekol kvôli zraneniu spred turnaja. V Brazílii sa stane súčasťou prvej honduraskej „dynastie“ na MS, keďže jeho otec, Allan Anthony Costly, hral na MS 1982 v Španielsku.

Mladík v centre pozornosti

Luis Garrido

Pri formácii s defenzívnym štítom túto úlohu v honduraskom tíme preberá účastník spomínanej olympiády v Londýne, Luis Garrido. Dvadsaťtriročný hráč domácej CD Olimpie poškuľuje po angažmáne v kvalitnejšej súťaži, k čomu by mohol dopomôcť tento turnaj. Garrido je najmladším členom základnej zostavy Hondurasu a za pozornosť určite stojí.

Odhad výsledku

Nebudeme si klamať, Honduras v skupine s favorizovanými Francúzami, talentom sršiacimi Švajčiarmi a prekvapujúco stabilným Ekvádorom, nemá príliš veľa šancí. Úspechom nebude len bod, či víťazstvo, ale aj góly v sieti súperov. Nič iné, ako posledné miesto v skupine, bohužiaľ nemôžeme predpovedať.