Krajina usporiadateľov majstrovstiev sveta je známa svojou obrovskou vášňou pre futbal. Zápasy domáceho tímu pozerajú všetci, bez rozdielu veku, či pohlavia. To však môže spôsobiť problém. Hrozí totiž, že nebude mať, kto pracovať.

Počas mojich úvodných v Riu de Janeiro som sa utvrdil v niektorých veciach, o ktorých som vedel už z predchádzajúcich znalostí o tejto neuveriteľnej krajine. Jednou z nich je, že svoj národný šport tu milujú tak, ako si ani my, „hokejová republika“ nevieme ani len predstaviť. Pozerajú ho všetci. Mladí, starí, ženy, muži, chudobní, či bohatí, tí, čo nemajú povinnosti i tí, čo ich majú. Naozaj všetci.  A nie iba počas majstrovstiev sveta, keď už spomíname tú hokejovú republiku. Práve som si objednával v jednom bufete niečo na osvieženie, keď v rádiu dávali rozhovor s trénerom Scolarim. V tom momente všetko naokolo zastalo, aj týpek, čo ma mal obslúžiť, a celé osadenstvo počúvalo. A tak mi napadlo, ako to asi bude vyzerať v Brazílii počas zápasov domáceho selecaa. 

V piatok o štvrtej popoludní hrala Brazília prípravný zápas so Srbskom. A tak som sa vybral zmapovať situáciu. Len nakrátko, pretože som takisto nechcel prísť o veľkú časť zápasu. Prešiel som kilometer od môjho ubytovania v štvrti Copacabana a naspäť a žiadnym prekvapením nebol fakt, že ani v jednom obchode/bare/podniku, ktorý bol vybavený televízorom, pracovníci veľmi nepracovali a radšej sledovali prípravný zápas svojich.

Prirodzene, našli sa obchody, ktorých predvídaví majitelia radšej zamestnancom pokušenie v podobe TV prijímača nedopriali. Tí su nahratí. Poväčšine, lebo už aj počúvanie rozhlasu som videl. Prípadne si vezmú dovolenku. Zvyšok je však zrejmý. Počas zápasov brazílskej reprezentácie si život v krajine zastaví. A keď nie, tak minimálne spomalí. Našťastie len na 45 minút, a potom o 15 minút znova. Inak by brazílska ekonomika skolabovala. 

A na záver človek, čo to celé vyhral - pracovník predajne nábytku