V rubrike Predstavujeme vám si podrobne rozoberieme všetkých 32 účastníkov majstrovstiev sveta vo futbale. Dnes sa zameriame na Mexiko.

História

Mexická reprezentácia dlhé desaťročia nemala problém s kvalifikáciou na svetový šampionát. V severoamerickej kvalifikačnej zóne bezproblémovo kraľovala, a tak sa mohla sústrediť len na samotné účinkovanie na turnaji. Napriek priehrštiu talentu, ktorým Mexiko oplýva, a ktoré dokazujú výsledky ich reprezentácií do 17, 20, či 23 rokov, Mexiko však nikdy výraznejší úspech na majstrovstvách sveta nedosiahlo. A to aj napriek tomu, že šampionát dvakrát poriadala práve táto stredoamerická krajina. Ich maximom sú dve štvrťfinálové účasti z rokov 1970 a 1986, teda rokov, keď sa MS konali na domácej mexickej pôde. Inak je to približne stále rovnaký výsledok – osemfinále záverečného turnaja.

Kvalifikácia

Tentokrát však Mexičania boli veľmi vzdialení ľahkému postupu na turnaj. Dostali sa naň len zhodou okolností, pomocou USA, gólom, ktorý padá raz za život a vďaka tomu, že Nový Zéland nie je tímom, schopným konkurovať najlepším. Do baráže o MS sa dostali až zo štvrtého miesta Hexagonalu, čo je pre futbalový národ ako Mexiku, miernou pohromou. A mohlo byť aj horšie. Keby totiž Američania, ktorí už mali zaručený postup na turnaj, v nadstavenom čase zápasu proti Paname neskórovali, Mexiko by v Brazílii nebolo. Poslednému zápasu kvalifikácie predchádzal predposledný, v ktorom Mexičania v priamom súboji bojovali s Panamou o posledný postupový „flek“. Až v úplnom závere zápasu v ňom Jimenez neuveriteľnými nožničkami vlial nádej do žíl Mexičanov. Šťastný postup, výmena štyroch trénerov a problémy pri skladaní kádra sú však otáznikmi, ktoré trápia celú mexickú verejnosť a zmenšujú šance El Tri na turnaji v Brazílii.

Nominácia

Brankári: Jose de Jesus Corona (Cruz Azul), Guillermo Ochoa (Ajaccio), Alfredo Talavera (Toluca)

Obrancovia: Miguel Layun (America), Carlos Salcido (Tigres), Paul Aguilar (America), Andres Guardado (Bayer Leverkusen), Hector Moreno (Espanyol), Francisco Javier Rodriguez (America), Diego Reyes (Porto), Rafael Marquez (Leon).

Stredopoliari: Miguel Angel Ponce (Toluca), Jose Juan Vazquez (Leon), Javier Aquino (Villarreal), Hector Herrera (Porto), Isaac Brizuela (Toluca), Marco Fabian (Cruz Azul), Carlos Pena (Leon).

Útočníci: Oribe Peralta (Santos), Javier Hernandez (Manchester United), Giovani dos Santos (Villarreal), Raul Jimenez (America), Alan Pulido (Tigres).

Herný systém

Systém Mexika je výrazne oplyvnený systémom, ktorý prebrali mnohé iné reprezentácie. Využíva rozostavenie 5-3-2, pričom v strede obrany stoja traja stopéri, dvaja krídelní obrancovia brázdia autovú čiaru v útoku i obrane, nahrádzajú ich dva defenzívne štíty, zvyšok má v ofenzíve pomerne veľkú voľnosť. Tento systém využíval mexický tréner Herrera aj vo svojom predchádzajúcom pôsobisku v mexickej lige a práve z nej si doňho vyberá typologicky vhodných hráčov, často i na úkor hviezd z Európy. To spôsobuje, že napríklad Guardado z Bundesligy nemá na úkor Layuna isté miesto v základe a že Chicharito začínal takmer vo všetkých predchádzajúcich zápasoch El Tri len na lavičke, na úkor kanoeniera Peraltu. Ten však v príprave pôsobí jalovo, a tak nie je celkom isté, komu dá nakoniec Herrera v základnej zostave priestor. Isté však je, že útočného partnera, hoci pôsobiaceho trochu hlbšie, mu bude robiť Giovani dos Santos, ktorý po fantastickej sezóne v drese Villarealu zažíva aj úspešnú prípravu, v ktorej predvádza to najlepšie zo svojho umenia. 

Herrera je útočne zameraný kouč, presadzujúci kontrolu nad loptou. To vyžaduje kvalitný stred zálohy, ktorý získava lopty a potom zapája do následných útokov prihrávkou agílne krídla. 

V defenzíve sa Mexiko prezentuje zaujímavým rozostavením, pri ktorom na poste libera, teda hráča za stopérmi, pôsobí veterán Rafa Marquez. Krajní obrancovi sú ofenzívne zameraní, a tak miesto pri ich ofenzívnych výpadoch zapĺňajú stredoví záložníci. Pri zranení Medinu, defenzívnom štíte El Tri, musí jeho úlohy prebrať kreatívny Peňa a portský Herrera. Bude zaujímavé sledovať, ako sa táto zostava a jej úlohy budú meniť v zápasoch proti Kamerunu, či Chorvátsku, kde Mexičania budú chcieť útočiť a v zápase proti Brazílii, kde sa budú musieť vyslovene brániť.
 

Silné stránky

Brankársky post

Jednou z najsilnejších stránok mexického tímu bude post brankára. Na ňom ešte aj pár dní pred začiatkom turnaja zvádzajú boj Coroňa, brankár, ktorý vychytal Mexiku olympijske zlato a Guillermo Ochoa, gólman francúzskeho Ajaccia. 

Kreativita

Mexičania sú známi svojim technickým poňatím hry a naň sa budú spoliehať aj na tomto turnaji. Hráči ako Peňa, Montes, či Dos Santos, sú hráčmi, ktorí svojou hrou pútajú davy. Inak by tomu nemalo byť ani v Brazílii.

Rýchlosť

Najmä na rýchle protiútoky, do ktorých sa budú zapájať krajní obrancovia, či hráči ako Dos Santos a Chicharito, sa budú Mexičania spoliehať v súboji proti silnejším tímom. Brazílčania v príprave ukazovali, že rýchlosť smerom dozadu im robí problémy, a tak El Tri môžu pokojne zaskočiť aj favorita. 

Slabé stránky

Pozičné bránenie

Ako môžeme vidieť na obrázku zo zápasu Mexiko – Portugalsko, pozičné bránenie najmä štandardných situácií, Mexiku veľa nehovorí.



Na obrázku sú v pokutovom území pri priamom kope Portugalska len dvaja útočníci súpera. Bránia ich dva obrancovia, čo je v poriadku. Traja stopéri však nebránia nikoho a sú akoby do počtu. Z druhej vlny nabiehajú dva Portugalčania, ktorý nachádzajú medzeru medzi defenzívnymi záložníkmi a obrancami a nikým neatakovaní vchádzajú do pokutového územia. Bruno Alves z hlavičky rozhoduje zápas. Ani početná výhoda 7 hráčov vo vnútri a v okolí šestnástky, proti štyrom Portugalčanom, nestačila, a to jednoducho kvôli tomu, že Mexičania nevedia, kde majú stáť.

Zakončenie

Počas celej kvalifikácie trápila Mexiko koncovka. Nakoniec našli strelca v podobe Oribe Peraltu, no ten je v tomto kalendárnom roku mimo formy. Spoliehať sa tak budú na gólový prínos ostatných hráčov, no s výnimkou Dos Santosa a Chicharita, ktorí takisto nedávajú 30 gólov za sezónu, nemá El Tri výrazné strelecké osobnosti. To môže Mexiko stáť postup.

Traja najdôležitejší hráči

Guillermo Ochoa

Príklon trénera Herreru k defenzívnejšiemu poňatiu hry je nespochybniteľný, hoci sa jeho systém tvári, že útočiť sú pripravení všetci hráči na ihrisku. Akákoľvek defenzíva je nanič, ak za sebou nemá spoľahlivého brankára. Guillermo Ochoa je jedným z najlepších brankárov na európskych trávnikoch, hoci v tejto sezóne obliekal dres Ajaccia, ktoré z francúzskej ligy vypadlo. Ochoa bol jediným svetlým momentom korzického tímu a dúfa, že si práve na šampionáte skvelými výkonmi vypýta prestup do niektorého klubu v top ligách Európy. Dôveru trénera nemá stopercentnú, ale to žiadny hráč mexického kádra. 

Rafa Marquez

Všetci sme si mysleli, že bývalý stopér FC Barcelona skončí s reprezentáciou už po MS 2010. Už vtedy sa zdal do istej miery zraniteľný a zub času sa na jeho rýchlosti podpísal poriadne. Čuduj sa svete, Marquez je ešte stále kapitánom El Tri a prežil všetkých kvalifikačných trénerov na poste akéhosi libera. Na Marquezovi bude ležať obrovský podiel zodpovednosti za výkony. Svojimi skúsenosťami bude určite nezohratému kádru obrovsky nápomocný, no otázna je práve oná rýchlosť. Ak sa s ňou, aj s pomocou zvyšných dvoch stopérov, dokáže vysporiadať, jeho štandardné situácie, hlavičkové predispozície a líderské schopnosti, môžu Mexiku priniesť úspech. 

Giovanni dos Santos

To, čo pre obranu El Tri znamená Marquez, to znamená dos Santos pre ofenzívu. Odchovanec Barcelony vo Villareali zažil svoju najlepšiu sezónu v kariére, no jeho futbalové pôsobenie je ako na hojdačke. Jeden zápas vie zahrať ako jeho niekdajší kolega Ronaldinho v najlepších rokoch, hneď v zápätí však odohrá zápas, v ktorom akoby ani nebol. V tejto sezóne, zdá sa, stabilizoval svoju výkonnosť, čo môže Mexiku výrazne pomôcť. Dos Santos vie zahrať na akomkoľvek poste v rámci ofenzívy a s voľnosťou, ktorú pravdepodobne dostane, môžeme niekdajší veľký talent opäť vidieť lietať. 

Mladík v centre pozornosti

Diego Reyes – Mexický futbal vychoval nespočet útočných talentov, ktoré tešili oko futbalového priaznivca, no nebuďte prekvapení, ak sa súčasné Mexiko bude snažiť presadiť defenzívnejšou taktikou. V nej môže zažiariť ešte len 21-ročný stopér FC Porta, Diego Reyes. Diego bol súčasťou bronzového tímu Mexika na MS do 20 rokov a vo veku 19 rokov bol najmladším členom víťazného kádra Mexičanov na olympijskych hrách v Londýne 2012. Tento až 193 centimetrov vysoký hráč onedlho zažil aj seniorský debut a už v mladom veku si dokonca vyskúšal pocit nosiť kapitánsku pásku, keď mu ju v januárovom zápase pri striedaní odovzdal Rafa Marquez. Reyes je budúcnosť mexického futbalu a napriek tomu, že v tejto sezóne ešte nedostal veľa príležitostí v drese FC Porta, malo by sa zmeniť aj toto. Z klubu by mali totiž odísť hviezdni Eliaquim Mangala a Alex Sandro a práve Reyes, posilnený šampionátovou účasťou, by mal Drakov preniesť do novej etapy v klube.

Odhad výsledku

Mexičania majú priveľa problémov najmä v útočnej fáze. Turnaje síce vyhráva pevná defenzíva, no to platí až od vyraďovacích bojov, do ktorých sa Mexičania nemusia ani len pozrieť. Nestály káder, nestály zväz a nový tréner by nemali stačiť na Brazíliu a v priamom súboji o postup tesne ani na Chorvátsko. Mexičania po dlhej dobe nepreniknú ani medzi 16 najlepších.