Tím japonských samurajov sa už viac ako desaťročie prezentuje na futbalovom šampionáte sympatickým herným prejavom. Podobne chce pôsobiť aj v Brazílii, kam sa prebojovali ako celkovo prvý kvalifikant. Dokážu Japonci postúpiť z vyrovnanej skupiny?

História

Napriek tomu, že futbal v Japonsku má obrovskú popularitu, história účastí tejto východoázijskej krajiny na majstrovstvách sveta nie je veľmi bohatá. Prvýkrát medzi elitu prenikli až na šampionáte v roku 1998. Po troch prehrách však skončili na predposlednom, 31. mieste. V tom čase už bolo rozhodnuté o tom, že usporiadateľom majstrovstiev sveta 2002 bude práve Japonsko a Južná Kórea. Japonci svedomito budovali svoj tím práve smerom k tomuto vrcholu. Na rozdiel od svojich kórejských kolegov však vyraďovaciu fázu nezvládli a vypadli už v osemfinále. O štyri roky neskôr v Nemecku opäť nezaznamenali ani jedno víťazstvo v troch zápasoch a s turnajom sa rozlúčili 28. miestom. V Juhoafrickej republike sa poprvýkrát v histórii dostali do vyraďovacej fázy mimo domácej pôdy, Paraguaju dokázali vzdorovať, nakoniec však vypadli po penaltovom rozstrele. Po turnaji sa funkcie trénera vzdal Takeshi Okada, ktorého nahradil Alberto Zaccheroni. Jeho hlavnou úlohou bolo dostať Japonsko tretíkrát v rade cez kvalifikačné sito.

Kvalifikácia

Už tretíkrát v rade sa Japonci stali mužstvom, ktoré sa ako prvé kvalifikovalo na majstrovstvá sveta. V ázijskej časti kvalifikácie jednoznačne dominujú už viac ako desaťročie. Dominantná kvalifikácia však Japoncom v konečnom dôsledku škodí, pretože si nedokážu nacvičiť niektoré herné situácie, ktoré ani priateľský zápas so silnejším tímom nenahradí. Aj preto sú po uplynulej kvalifikácii v japonskom tíme viaceré otázniky, ktoré rozlúšti až samotný turnaj.

Nominácia
 
Brankári: Eiji Kawashima (Standard Liege), Shusaku Nishikawa (Urawa Red Diamonds), Shuichi Gonda (FC Tokyo)

Obrancovia: Yuto Nagatomo (Inter Milan), Maya Yoshida (Southampton), Yasuyuki Konno (Gamba Osaka), Masahiko Inoha (Jubilo Iwata), Masato Morishige (FC Tokyo), Atsuto Uchida (Schalke 04), Hiroki Sakai (Hannover 96), Gotoku Sakai (Stuttgart)

Stredopoliari:Makoto Hasebe (Nuremberg), Hotaru Yamaguchi (Cerezo Osaka), Yasuhito Endo (Gamba Osaka), Toshihiro Aoyama (Sanfrecce Hiroshima), Hiroshi Kiyotake (Nuremberg), Keisuke Honda (AC Milan)

Útočníci: Shinji Kagawa (Manchester United), Shinji Okazaki (Mainz 05), Yuya Osako (1860 Munich), Yoichiro Kakitani (Cerezo Osaka), Yoshito Okubo (Kawasaki Frontale), Manabu Saito (Yokohama Marinos)

Herný systém

Na minulom šampionáte Japonci všetkých prekvapili po tom, čo do svojej hry pravdepodobne poprvýkrát implementovali defenzívnejší systém. S troma strednými záložníkmi, s Hondom na poste falošného útočníka a bez typického hrotu, sa Japonci dostali do vyraďovacej fázy vďaka obrane, nie útoku. Po nástupe talianskeho kouča Zaccherroniho, sa však vrátili k svojej divácky atraktívnejšej ofenzívnej hre. „Zac“ sa vrátil k rozostaveniu 4-2-3-1, v ktorom dvaja krajní obrancovia, Uchida a Nagatomo, v Európe etablovaní a rešpektovaní hráči, sú motorom ofenzívnych snáh, no v žiadnom prípade nezabúdajú na bránenie. Pomáhajú im v tom dvaja defenzívni stredopoliari, ktorí sú si veľmi dobre vedomí slabiny, ktorá postihuje pravidelne japonský tím a to je nedostatočná kvalita stopérov. V útoku je hlavným mužom, od ktorého sa všetko odvíja Keisuke Honda, pôsobiaci v pozícii tvorcu hry. Keisuke rozdáva lopty svojim krajným obrancom a útok dopĺňa nábehom z druhej vlny, ktorý prichádza po centri bekov z oboch strán. 

Japonci sú technickým tímom, zaťaženým na množstve prihrávok v strede ihriska. Loptu si posúvajú zo strany na stranu, hľadajúc priestor na prienikovú prihrávku. Keď tá príde, zdrvujúcou rýchlosťou sa dostanú do pokutového územia, v ktorom zakončujú. Okrem spomínaných krajných obrancov im v rýchlom prieniku súperovou polovicou pomáhajú krajní záložníci. Shinji Kagawa, hrajúci na poste krídelníka, no sťahujúci sa viac do stredu poľa, je častým partnerom v narážačkach a prihrávkach na jeden dotyk svojmu ľavého obrancovi, na druhej strane plní podobú úlohu, hoci trochu ofenzívnejšie postavený, Okazaki z bundesligového Mainzu.

Čo sa týka defenzívnej hry, Japonci už na minulom Pohári konfederácií ukázali, že ich vysoký, aktívny pressing nedokážu v brazílskych podmienkach forsírovať celých 90 minút, a tak ho striedajú s čakaním na vlastnej polovici v určených pozíciách.

Silné stránky

Rýchlosť

Jednoznačnou devízou Japoncov je ich rýchlosť. A to ako individuálna jednotlivých hráčov, tak aj tímová Ich útok vie byť v záverečnej fáze skutočne zdrvujúci. Navyše Japonci perfektne zvládajú rýchle protiútoky, ktorými budú poriadne zatápať hlavne silnejším súperom.

Technika

Už od čias Nakatu, či Nakamuru, sa Japonci prezentujú technickým futbalom s peknými prihrávkami, kombináciou až do „kuchyne“Aj tento rok vzali na turnaj do Brazílie najmä technických hráčov a typy ako Honda, Kagawa, či Okazaki, sú priam stvorené na tento štýl hry. Najmä Grékom bude spôsob hry Japoncov robiť veľké problémy, no technicky sa môžu vyrovnať aj ostatným tímom v skupine.

Slabé stránky

Stred obrany

Ako sme už naznačili, Japonci majú vcelku vyrovnané a kvalitné formácie, až na jednu. Stred obrany je dlhodobým problémom Samurajov a inak tomu nie je ani tento rok. Yoshida v Southamptone prakticky nehráva, 31-ročný Konno neprerástol brány japonskej ligy. Nedostatočne kvalitná obrana sa síce nemusela prejavovať v slabších zápasoch ázijskej kvalifikácie, no na turnaji sa rozhodne prejaví. Veď už v prípravnom zápase proti Zambii dostali Japonci tri góly, čo dvíha varovný prst.

Štandardné situácie

Je jedno, či v ofenzíve, alebo v defenzíve, Japonci rozhodne nepatria medzi tímy, ktoré by dokázali rozhodovať zo štandardných situácií. V útoku už nemajú jedného z najlepších exekútorov priamych kopov, Nakamuru, v obrane zase svojou výškou, ale aj defenzívnym postavením, nestačia aj na oveľa futbalovo slabšie krajiny. Najmä Gréci im v tomto smere môžu zatápať, výhodu však budú mať aj Sloni a koniec koncov aj Kolumbijčania. Základ pre Japoncov – nefaulovať.

Naivita

Možno je to nedostatkom vlastnej invencie, no Japonci občas pôsobia veľmi naivne. Akoby očakávali pri bránení šáblonovité riešenie herných situácií zo strany súpera. Ak príde improvizácia, Japonci nevedia reagovať a často sa v obrane dopúšťajú až zvláštnych chýb. Je to práve naivita, ktorá naozaj okulahodiaco hrajúcim Japoncom prehráva dôležité zápasy.

Traja najdôležitejší hráči

Keisuke Honda

Jednoznačný líder Samurajov je Keisuke Honda. Hráč AC Miláno je tvorcom hry, strelcom, exekútorom štandardiek, psychickou oporou tímu. Skúsenosti a kvalita ho predurčujú k tejto pozícii a Honda sa jej nebráni. Ak Honda predvedie kvalitné výkony, Japonci majú šancu, ak nie, v plnej miere ho nemá kto zastúpiť.

Shinji Kagawa

Jedným z lídrov, čo do kvality, je hráč Manchestru United, Shinji Kagawa. V reprezentačnom drese prebral číslo 10, vyhradené väčšinou pre tvorcu hry, hoci hráva viac z krídla. Kagawa má v reprezentácii iné postavenie ako v klube, čo mu trochu uvoľňuje ruky i nohy, vďaka čomu predvádza svoj lepší futbal. V Brazílii musí zaspomínať na svoje časy z dresu Borussie Dortmund, keď bol útočne nebezpečný, produktívny, ale i defenzívne disciplinovaný. Celý tím nemôže stáť na Hondovi.

Maya Yoshida

Japonci môžu byť v útoku hocako nebezpeční, ak nezapracuje defenzíva, nemôžu uspieť. Aj preto je kľúčom k úspechu japonského tímu Maya Yoshida. Po sezóne, v ktorej toho veľa v Premier League neodohral, má jedinečnú príležitosť ukázať, že je skutočne kvalitným obrancom. V defenzívnej stopérskej dvojici je dominantným hráčom, preto sú naňho kladené veľké očakávania. Yoshida si musí, nielen vypýtať väčší priestor pre klubovú kariéru, ale musí aj dokázať fanúšikom z Japonska, že môže byť defenzívnou oporou tímu.

Mladík v centre pozornosti

Yoichiro Kakitani

Japonci sa do Brazílie vydali s kádrom, v ktorom dominuje stredná generácia v rozmedzí 25-30 rokov. Mladíci nemajú veľký priestor ani v základnej zostave, ani na lavičke. Preto za mladíka musíme považovať 24-ročného stredného útočníka Yoichira Kakitaniho. Kakitani ešte stále pôsobí v japonskej lige, no ak sa mu na hrote japonského útoku bude dariť, môže zaujať predstaviteľov európskych klubov. V súčasnosti je po ázijských hráčoch veľký dopyt a vo veľkom sú zastúpení najmä v Anglicku a Nemecku. Preto sa Kakitaniho oplatí sledovať. V budúcej sezóne ho totiž môžete vidieť vo svojom obľúbenom klube.

Odhad výsledku

Akokoľvek sympaticky Japonci pôsobia so svojim útočným poňatím hry, zápasy na minuloročnom Pohári konfederácií ukázali, že im ich defenzíva prehráva zápasy. Proti ofenzívnej smršti Kolumbijčanov sa len ťažko budú brániť. O druhé postupujúce miesto sa popasujú s Grékmi a Pobrežím Slonoviny. Zatiaľ, čo ofenzívne jalových Grékov by mohli preskočiť, atletický tím z Afriky im svojou fyzickou hrou narobí problémy. Japonci tesne nepostúpia a v skupine obsadia tretie miesto.