V juhoamerickej kvalifikácii si svoju účasť na MS zabezpečil tím Ekvádoru po tom, čo predbehol aj také mocnosti ako Uruguaj, či Paraguaj. Majú zverenci trénera Ruedu šancu na postup zo skupiny?

História

V historickom kontexte je Ekvádor pravdepodobne najslabším tímom na juhoamerickom kontinente, kde krajiny ako Argentína, Brazília, či Uruguaj získali tituly majstrov sveta, Čile, Paraguaj a Kolumbia pravidelne prenikali medzi elitu a Peru, či Venezuela s Bolíviou dopĺňali Ekvádor len v občasných prekvapivých postupoch na svetový šampionát. Pre Ekvádor pôjde v Brazílii o len tretiu účasť na záverečnom turnaji majstrovstiev sveta v ich histórii. Tou prvou bola ž v roku 2002 turnaj na ázijskom kontinete, kde však nováčik zaplatil nováčikovskú daň a skončil už v skupine po jednej výhre nad Chorvátskom a dvoch prehrách s Talianmi a Mexičanmi. Na šampionát sa prebojovali aj o štyri roky neskôr v Nemecku a práve domácim čelili v základnej skupine, spolu s Poľskom a Kostarikou. Dve výhry nad trápiacimi sa Poliakmi a geograficky bližšími Kostaričanmi spôsobili, že sa Ekvádor poprvýkrát prebojoval do vyraďovacej fázy. V nej podľahli po góle Beckhama Anglicku v pomere 1:0 a s turnajom sa rozlúčili. Po Ázii a Európe sa Ekvádorčania prebojovali aj na šampionát v Južnej Amerike, no ani domáci continent nemusí znamenať pre La Tri úspech.

Kvalifikácia

Ekvádor sa musel prehrýzť náročných programom juhoamerickej kvalifikácie, v ktorej sa predstavilo deväť veľmi vyrovnaných tímov. Ekvádor začal víťazstvom doma nad Venezuelou, vonku však prehral s Paraguajom, po čom nasledovala domáca výhra s Peru. Hneď úvod kvalifikácie tak naznačil jej celý priebeh. Ekvádor vyhral všetky domáce zápasy, no na súperových ihriskách nezaznamenal ani jedno víťazstvo. 

Po vysokej porážke od Argentíny Ekvádor zvýšil svoje postupové šance dvoma dôležitými víťazstvami nad Kolumbiou a Bolíviou. Na ihrisku Uruguaja získali dôležitý bod, na čo Ekvádorčania nadviazali víťazstvom nad Čile a remíziou vo Venezuele. V zápase s Paraguajom, ktorý vyhrali v pomere 4:1, dával tretí gól domácich Christian Chucho Benitez, čo bol zároveň aj jeho posledný medzinárodný gól, pred tým, ak v lete 2013 tragicky zahynul. Smutná udalosť výrazne ovplyvnila tím, ako po psychickej, tak aj hernej stránke. Nakoniec sa z rany dokázali pozbierať, hoci kvôli negatívnej šnúre po tragickej udalosti, ktorá zahŕňala prehru v Peru, remízu doma s Argentínou, prehru v Kolumbii a remízu v Bolívii, boli na rozhraní postupu. V najdôležitejšom zápase kvalifikácie, doma proti Uruguaju, priamemu konkurentovi v boji o štvrté miesto, však dokázali vyhrať gólom Jeffersona MOntera, vďaka čomu postúpili bez ohľadu na následnú prehru v Čile. Ekvádor skončil na štvrtom mieste, o skóre pred piatym Uruguajom a s 25 bodmi v 16 zápasoch.

Nominácia

Brankári: Maximo Banguera (Barcelona SC), Alexander Dominguez (LDU Quito), Adrian Bone (El Nacional).

Obrancovia: Frickson Erazo (Flamengo), Jorge Guagua, Oscar Bagui, Gabriel Achilier (all Emelec), Walter Ayovi (Pachuca), Juan Carlos Paredes (Barcelona SC).

Stredopoliari: Segundo Castillo (Al-Hilal), Carlos Gruezo (Stuttgart), Renato Ibarra (Vitesse Arnhem), Cristian Noboa (Dynamo Moscow), Luis Saritama (Barcelona SC), Antonio Valencia (Manchester United), Edison Mendez (Independiente Santa Fe), Fidel Martinez (Tijuana), Michael Arroyo (Atlante).

Útočníci: Felipe Caicedo (Al-Jazira), Jefferson Montero (Morelia), Joao Rojas (Cruz Azul), Jaime Ayovi (Tijuana), Enner Valencia (Pachuca).

Herný systém

Tréner Reinaldo Rueda najčastejšie v ekvádorskom time využíva rozostavenie 4-4-2, ktoré maximálne obmieňa na 4-5-1. Jeho najväčšou zbraňou je útok po krídlach, kde má v podobe Jeffersona Montera a Antonia Valenciu, dve najnebezpečnejšie zbrane útoku. 

Na hrote by z ich krídelnej práce mal profitovať Felipe Caicedo, skúsený robustný útočník, ktorý v minulosti pôsobil aj v Manchestri City, no v súčasnosti zarezáva v Al-Jazire. Pomerne prekvapivou zbraňou tímu by mohol byť Enner Valencia, 25-ročný krídelník mexickej Pachucy, ktorý sa po úmrtí Beniteza posunul vyššie do útoku, stále však má brániace návyky z pozície krajného záložníka, čím výrazne pomáha aj v bránení.

Úlohu tvorcov hry preberajú spomínaní krídelníci Antonio Valencia a Jefferson Montero. Aj v strede poľa však Ekvádor oplýva pomerne slušnou silou, kde Christian Noboa a Segundo Castillo sú obojsmernými hráčmi, schopnými odobrať Superboy loptu a následne doplniť útok svojho tímu z druhej vlny.

Najväčším problemom je hra v defenzíve, v ktorej sa kouč Rueda snažil vyskúšať až osem rôznych stopérov, no žiaden z nich veľmi nezapadol do systému. Nepomáha ani situácia na kraji obrany, kde majú najmä rýchlostné problémy Juan Carlos Paredes a Walter Ayoví. Brániť tak musí celé mužstvo a z pozornej defenzívy vyrážať do rýchlych protiútokov, využívajúc rýchlosť ofenzívnych hráčov.

Silné stránky

Rýchly útok

Ako sme už spomenuli, tou najväčšou devízou Ruedovho tímu je rýchlosť. Ekvádor okamžite po zisku lopty vyráža do kontry v obrovskej rýchlosti. Útok je vedený po krídle, kde sa snažia obaja hráči individuálnou rýchlosťou predčiť súpera a buď nasleduje strela, alebo center na stredného útočníka, doplneného o hráčov druhej vlny. 

Tímové poňatie

Ekvádor hrá, v porovnaní s konkurenciou, nielen Južnej Ameriky, bez výrazných hviezd. Antonio Valencia je síce hráčom top klubu, no v United nikdy nenabral hviezdny status. Ostatní hráči sú len priemernej kvality, mnohí z nich z ekvádorskej súťaže. To však svedčí o tom, že pracujú výborne ako tím. Rovnomerne sa starajú o gólový prísun a v defenzíve sa spoliehajú na celoihriskové bránenie.

Slabé stránky

Defenzíva

Hoci Ekvádorčania inkasovali v kvalifikácii len 16-krát v 16 zápasoch, defenzíva je skutočnou slabinou tímu. Ani nie tak defenzíva celého mužstva, ako jej záverečná fáza v podobe obrancov. Tímy ako Švajčiarsko a Francúzsko môžu poriadne podkúriť priemerným hráčom vzadu a tí môžu mať dokonca problem aj s Hondurasom, oplývajúcim rýchlymi a fyzicky dobre stavanými útočníkmi.

Úzky káder

Ekvádor má nielen problémy nájsť kvalitných hráčov na lavičku, má problémy zaplniť základnú zostavu. Po smrti dôležitého útočníka, nemajú okrem Ennera Valenciu a Felipeho Caiceda, čo takisto nie sú prvotriedni útočníci, už vôbec nikoho, kto by mohol predstavovať reálnu hrozbu. Podobné je to v defenzíve, kde na poste stopéra má byť najväčšou oporou Frickson Erazo, ktorý však vo Flamengu nehrá každý zápas. Ak Ekvádorčanom vypadne jeden z hráčov, náhrada neprichádza a to ich na takomto turnaji bude stáť postup.

Traja najdôležitejší hráči

Antonio Valencia

Najväčšia hviezda tímu a najväčšía ofenzívna hrozba, Valencia sa jednoducho nálepke najdôležitejší hráč, nemôže vyhnúť, akokoľvek by chcel. Krídelník Manchestru United má najväčšie skúsenosti z veľkých zápasov, čo ho jednoznačne stavia do pozície najskúsenejšieho hráča, hoci najstarší rozhodne nie je. Valencia je tvorcom hry, zakončovateľom, psychickým lídrom, jednoducho hráčom, na ktorom stojí a padá celá hra Ekvádoru.

Jefferson Montero

Hoci nie takým lídrom a skúseným hráčom, podobné ofenzívne úlohy, aké ležia na Valenciovi, má aj 24-ročný Jefferson Montero. Napriek tomu, že  vsúčasnosti opäť hrá na americkom kontinente, Montero má už za sebou trojročné pôsobenie v španielskej lige. Ako kmeňový hráč Villarealu sa dostal aj na hosťovanie do Levante a Betisu Sevilla. V ekvádorskom tíme hrá od svojich 18 rokoch a vďaka svojej schopnosti hrať oboma Naomi je univerzálnym hráčom do ofenzívy, ktorého by si prial každý kouč.

Frickson Erazo

Pre šance Ekvádoru na postup bude dôležité, ako zahrá defenzívna štvorica. Pre ňu bude kľúčový výkon Fricksona Eraza. Ten hrá v tejto sezóne v brazílskom Flamengu Rio de Janeiro, takže turnaj odohrá takpovediac na domácej pôde. Vysoký a dobre stavaný stopér musí svoju defenzívu usmerniť natoľko, aby zvládla čeliť atakom útočne ladených Francúzov, Hondurasanov I Švajčiarov. Ak to nezvládne, Ekvádor nezachráni ani jeho útok, keďže vo svojom strede nemajú hráčov, ktorí by dokázali strielať góly ako na bežiacom páse.

Mladík v centre pozornosti

Renato Ibarra

Dvadsaťtriročný Renato Ibarra síce nefiguruje v základnej zostave, no skôr, či neskôr, v prípade nie príliš úspešných ofenzívnych snáh Ekvádora, sa na ihrisko dostne. Ofenzívny stredopoliar, schopný hrať na ktorejkoľvek pozícii v útoku, je hráčom holandského Vitesse Arnhem, za ktorý odohral v uplynulej sezóne 33 stretnutí. Skúsenosti z kvalitnej Eredivisie by mu mohli pomôcť dostať sa na ihrisko v pozícii žolíka a mladý hráč by príležitosť mohol využiť. Celkovo, súčasný ekvádorský tím nehýri mladými talentmi, a tak Ibarra je snáď jedinou ekvádorskou nádejou v tomto smere.

Odhad výsledku

Reprezentácia Francúzska je trochu iný level ako súčasný výber Ekvádoru. Jeho hráči nemajú dostatok skúseností ani potrebnú kvalitu, aby sa mohli merať s tými úplne najlepšími. Švajčiarsko zase oplýva priehrštím talentu a má určite viac herných i hráčskych možností ako Ekvádor. Juhoameričania si to tak rozdajú s Hondurasom o tretie miesto. Na postup to však nebude.