Najsledovanejším tímom turnaja bude tím usporiadateľskej krajiny. Päťnásobní majstri sveta z Brazílie nič iné ako víťazstvo neberú. Akým systémom ho chcú dosiahnuť a na koho sa najviac budú spoliehať? Čítajte v profile ešte pred tým, ako zajtra vybehnú na svoj úvodný zápas!

História

Najfutbalovejší národ na svete má počas svojej 100-ročnej existencie vo vitríne nespočet úspechov. Najviac prirodzene žiaria tie z majstrovstiev sveta. Brazílčania sú jednoznačne najúspešnejším mužstvom na svete, keď až päťkrát dokázali dvihnúť nad hlavu trofej pre majstrov sveta a dvakrát skončili na druhom mieste. Začiatok ich šampionátovej púte však nenasvedčoval tomu, že by to  mala byť tak výrazná futbalová veľmoc. V roku 1930 skončili už v úvodnom kole, keď po jednej prehre a jednej výhre vypadli. O štyri roky znova, pri jedinom zápase podľahli 1:3 a cestovali z Talianska naprázdno. Jediným úspech z úvodných troch účastí na majstrovstvách sveta, tak bolo tretie miesto z francúzskeho šampionátu v roku 1938. Počas druhej svetovej vojny Brazília patrila k najmenej ovplyvneným krajinám, čo napomohlo aj rozvoju športu a zvlášť futbalu. V roku 1950 usporiadali domáci šampionát, a hoci dovtedy ani len nefigurovali vo finále, zrazu boli favoritom číslo jeden. Nikto, skutočne nikto nepochyboval o tom, že Brazílčania vyhrajú pred 200 tisíc divákmi finále proti Uruguaju. Nestalo sa a dodnes sa často spomína trauma z Maracany. V roku 1954 sa vo Švajčiarsku predstavil kompletne vynovený káder, keďže väčšina účastníkov finále 1950 musela ukončiť kariéru. Brazília skončila vo štvrťfinále a celkovo obsadila piate miesto. Odvtedy však dominuje svetovému futbalu. Vo Švédsku v roku 1958 sa predstavili Brazílčania v zostave aj so 17 –ročným Pelém, ktorý pomohol svojimi gólmi k prvému brazílskemu titulu. O štyri roky znova, hoci hlavným protagonistom úspechu vo finále proti Československu, bol Garrincha. V roku 1966 však pri poľovačke na Pelého, Brazília nepostúpila ani zo skupiny. 

Tretí titul za dvanásť rokov Brazílčania vybojovali v roku 1970. Skvelá generácia okolo Carlosa Alberta, Jairzinha, Tostaa, či Rivelina, spojila svoje sily s Pelém, ktorý sa stal trojnásobným majstrom sveta, úspech, ktorý mu zabezpečil nesmrteľnosť. Po výraznom úspechu však prišlo až 24 ročné čakanie, hoci aj v tomto období sa objavili výrazní hráči a výrazné generácie, ako napríklad tá v roku 1982 so Socratesom, Zicom, či Falcaom, ktorá sa zapísala do histórie ako najlepší tím, ktorý nedokázal siahnuť na titul. 

Až v roku 1994 sa podarilo Brazílii uspieť znova. Vo finále proti takisto trojnásobným majstrom sveta z Talianska, uspeli hráči okolo Dungu, Romária, Bebeta, či Leonarda, až po rozstrele zo značky pokutového kopu. V kádri figuroval aj mladučký 17-ročný Ronaldinho (neskôr známy pod menom Ronaldo), ktorý bol hlavným predstaviteľom rokov nasledujúcich. Boli to hlavne jeho predstavenia, čo dotiahlo Brazíliu až do finále MS 1998. A bolo to aj jeho zlyhanie, spôsobené nevysvetliteľnými zdravotnými problémami, čo spôsobilo prehru Kanárikov proti Francúzom. O štyri roky neskôr sa však Ronaldo na poslednú chvíľu dal dokopy po zranení kolena a vystrieľal tímu s Cafúom, Rivaldom, Ronaldinhom, Robertom Carlosom a ďalšími, titul majstra sveta. V roku 2006 v Nemecku hviezdami nabitý útok s Ronaldinhom, Kaká, Ronaldom a Adrianom, nepresvedčil, a tak jediným pamätným počinom z tohto šampionátu je Ronaldovo prekonanie historického rekordu Gerda Mullera v počte gólov na majstrovstvách sveta.

V roku 2010 Brazília prekvapivo podľahla vo štvrťfinále svojmu tradičnému rivalovi z Holandska, hoci po polčase Selecao viedlo. Vylúčenie Felipeho Mela však naklonil misky váh na oranžovú stranu a Brazílčania sa predčasne balili domov. To na tomto turnaji nemôžu dopustiť.

Kvalifikácia

Brazília kvalifikáciu absolvovať nemusela, keďže ako usporiadateľ získali automatickú miestenku. V príprave sa však dlho trápili, keď tréner Mano Menezes nedokázal s tímom uspieť ani na olympijskych hrách v Londýne, ani v následných priateľských zápasoch. Z historicky najžnišieho postavenia v rebríčku FIFA ich mal vytiahnuť Luiz Felipe Scolari. Tomu sa to v rekordne rýchlom čase aj podarilo, dokázal vyhrať Pohár konfederácií a zaznamenať bilanciu 18-2 z dvadsiatich predšampionátových vystúpení. S vysokou morálkou a kvalitným kádrom Brazília chce doma útočiť na šiesty titul.

Nominácia

Brankári: Julio Cesar (QPR), Jefferson (Botafogo), Victor (Atletico Mineiro)

Obrancovia: David Luiz (Chelsea), Dante (Bayern Munich), Thiago Silva (Paris Saint-Germain), Henrique (Napoli), Maicon (Roma), Dani Alves (Barcelona), Marcelo (Real Madrid), Maxwell (Paris Saint-Germain)

Stredopoliari: Luiz Gustavo (Wolfsburg), Paulinho (Tottenham), Fernandinho (Manchester City), Ramires (Chelsea), Oscar (Chelsea), Willian (Chelsea), Hernanes (Inter Milan)

Forwards: Hulk (Zenit Petrohrad), Bernard (Shakhtar Doneck), Neymar (Barcelona), Jo (Atletico Mineiro), Fred (Fluminense)

Herný systém

Vďaka Scolariho zvyku ostávať pri zaužívanom, za uplynulý rok Brazília jasne ukázala, ako bude hrať celý domáci turnaj. Po pamätnej taktike v roku 2002, keď Scolari na brazílskej lavičke využíval rozostavenie 3-4-3 s dvoma krajnými obrancami na pozícii krajných záložníkov a s trojlístkom Ronaldinho-Rivaldo-Ronaldo, prišlo v Scolariho systéme k zmene. Nahradil Menezesovo 4-3-3 svojim obľúbenejším a flexibilnejším 4-2-3-1. V tomto systéme sa spolieha v defenzíve na skalopevného Thiaga Silvu, pravdepodobne najlepšieho stopéra súčasnosti. Partnera mu robí David Luiz, ktorý však v reprezentácii pôsobí úplne inak ako v drese Chelsea a málokedy ho vidíme podnikať riskantné výpady až do pokutového územia s loptou na nohe. V brazílskom drese je oveľa opatrnejší. Na krajoch obrany sú dvaja najofenzívnejší obrancovia na svete, Marcelo s Danim Alvesom. To, aby mohli títo dvaja obrancovia zo španielskej ligy bombardovať súpera svojimi útokmi zabezpečuje dvojica stredných záložníkov. Sú nimi silní a dobre stavaní Luiz Gustavo a Paulinho. Luiz Gustavo často zapadá až k stopérom, v útočnej fáze zase pokrýva stred pri útočných výpadoch svojho kolegu, Paulinha. Ten vystrelil na futbalové nebo počas minuloročného Pohára konfederácií, no súčasná forma vyvoláva otázniky, najmä, ak sa o slovo hlási skvelý Fernandinho. 

Pred touto dvojicou operuje Oscar na pozícii, ktorá obvykle patrí typickej desiatke, či tvorcovi hry. Oscar však v brazílskom drese plní trochu komplexnejšiu úlohu a skôr je akýmsi dispečerom medzi útočníkmi a strednými záložníkmi. Úlohu tvorcu hry preberá Neymar na ľavom krídle. Možno aj vďaka tejto „neviditeľnosti“ na viditeľnom poste, sa tesne pred šampionátom špekuluje o tom, že by mal Oscara nahradiť ofenzívnejšie ladený William. Na začiatku však asi Scolari ostane verný svojej zaužívanej zostave.

Spomínaný Neymar je teda centrom celej hry Brazílie. V podstate celá útočná hra je uspôsobená tak, aby svedčala práve Zlatému chlapcovi Brazílie. Štítoví záložníci sú posunutí mierne vľavo, aby Neymar nemusel brániť. Na druhej strane hrajúci Hulk pomáha obrane tým, že sa až z krídla vracia, aby zabezpečil Alvesa, ktorý je známy svojou ofenzívnou fixáciou. V strede útoku je dlhodobo kritizovaný Fred, no treba povedať, že perfektne zapadá do systému Neymar. Fred sa prakticky vôbec nezapája do kombinácie 20 a viac metrov od brány. Na hrote útoku svojou statnou postavou púta pozornosť oboch stopérov, čím výrazne uvoľňuje priestor pre voľne sa pohybujúceho Neymara. Zároveň je však smrteľný v momente, keď sa dostane lopta do pokutového územia. Neraz už gólom z jeho vnútra Brazíliu zachránil.

Silné stránky

Silný stred poľa

Brazília má vo svojom kádri 23 úplne vyrovnaných futbalistov, a keby FIFA umožňovala mať káder so 40 hráčmi, Brazílčania by na turnaj cestovali so štyridsiatkou hráčov, schopných vyhrať majstrovský titul, stačí sa pozrieť na mená, ktoré sa do nominácie nezmestili ako Miranda, Lucas Moura, Coutinho a podobne. Najvyrovnanejšou formáciou je ale stred poľa, ktorý sa počas uplynulého roka ukazoval ako kľúčový v brazílskom systéme.V základnej zostave majú ešte stále prednosť Paulinho s Luisom Gustavom, no na podobnej pozícii môžu hrať ďalší hviezdni hráči, navyše vo forme, ako Ramires, Fernandinho, či kreatívny Hernanes. Na poste Oscara môže hrať William, na poste Hulka Bernard, ktoréhokoľvek hráča by Scolari vytiahol, kvalitatívne by tím neutrpel. Aj to robí z Brazílie jedného z hlavných favoritov turnaja.

Felipao

Obrovskou devízou Brazílie, na ktorú sa dosť výrazne spoliehajú, je hlavný tréner. Felipao pred viac ako rokom prebral trápiaci sa tím a spravil z neho víťaznú mašinu, ktorá vyhrala 18 z 20 zápasov. Scolari na Pohári konfederácií navyše dokázal, že aj tiki-taka sa dá totálne roztrhať, keď Španielom nedovoli prakticky nič. Scolari je navyše trénerom, ktorý už titul majstra sveta má, takže veľmi dobre vie, do čoho ide a čo pre to treba urobiť.Systém, ktorý presadzuje, ťaží maximum zo všetkých svojich hráčov na ihrisku. Žiadny z nich sa nemusí prispôsobovať novej úlohe a aj to je dôležitý faktor.

Taktika

Ako sme vyššie spomenuli, taktika je to, čo robí Brazíliu skvelou. Proti Španielom ukázali, že nielen proti súperom nižšej kvality v priateľských zápasoch, vedia vyhrávať. Prezentujú sa herným štýlom, podobajúci sa na Bayern Mníchov. Nie tohtoročný, ten minuloročný. Pri strate lopty vyvinú neuveriteľný tlak na loptu v útočnej tretine ihriska. Pomáhajú tomu perfektne zapadajúce typy v tomto systéme. Hulk nemá svoju prezývku náhodou a keď sa na vás rúti takto statný útočník, hoci ste skúsený krajný obranca, musíte trochu v rozohrávke spanikáriť. Fyzicky vyspelý je aj Fred, tlak vytvára aj brániaca desiatka Oscar a prirodzene fyzicky nevyčerpateľná dvojica Paulinho – Luiz Gustavo, prípadne ich náhradníci.
Spomínaný Oscar v konfederačnom zápase proti Španielom bol kľúčovým hráčom, ktorý vypájal španielsku rozohrávku už v zárodku tým, že inak pomerne voľne operujúcemu Sergiovi Busquetsovi, ktorý je v podstate na začiatku každej kombinácie, neustále šliapal na päty a spôsoboval straty lopty.

 
Približne takto vyzeralo na ihrisku rozostavenie hráčov v zápase Brazília – Španielsko. Brazílčania tlakom na obrancov spsobili, že sa vo zvyšku poľa vytvorili vzájomne sa brániace dvojičky. Thiago Silva ako najlepší stopér na svete, si vzal na starosť Torresa sám a jeho partner z defenzívy, David Luiz sa posunul viac doľava. V podstate tak prečíslovali súpera už v obrane, keďže jediným na pravej strane pôsobiacim hráčom bol Pedro. Tu vznikali brazílske šance, kď Pedro napádal Luiza, vytvoril sa priestor Marcelovi, keď napádal Marcela, ofenzívne ladený Luiz takisto dokázal spôsobiť problémy. 

Slabé stránky

Ak máme u favorizovaného mužstva nájsť nejakú slabinu, musíme ísť naozaj hlboko. A to doslova, pretože leží v obrane. Respektíve na jej krajoch, pretože v strede obrany je nielen najdrahšia stopérska dvojica v histórii planéty, ale aj jedna z najkvalitnejších. Hoci sú Marcelo a Dani Alves skutočne kvalitnými hráčmi, v príprave občas horeli. Ako môžeme vidieť z obrázkov zo zápasu proti Srbsku, posledného prípravného pred šampionátom, Marcelo i Dani za seba často púšťajú krídelníkov súpera. 

Zastupovať ich musia štítoví záložníci, čo pri rýchlych brejkoch po strate lopty, nie je vždy možné. Kvalitné mužstvá, spoliehajúce sa práve na krídelnú hru, môžu Brazílii narobiť obrovské problémy. Pozitívnou správou pre Brazíliu však je to, že podobným mužstvo sú v ich polovici pavúka asi len Holanďania a tých sme na postup netipovali, potom až Portugalčania, Argentína, či Nemecko.

Traja najdôležitejší hráči

Neymar

Kto iný, ako ten, v ktorého vkladá nádej celý národ? Neymar je hlavnou útočnou zbraňou Brazílie, hráč, ktorý má na konte viac ako 30 reprezentačných gólov a to má ešte len 22 rokov. Neymar je tvorcom hry, jej zakončovateľom, exekútorom priamych kopov i penált, jednoducho kľúčom k úspechu tímu. Na tomto turnaji môže presvedčiť aj nepresvedčiteľných odporcov jeho európskeho pôsobenia. Na Pohári konfederácií minulý rok poskytol malé preview toho, čoho všetkého je schopný.

Thiago Silva

Hoci bude Brazília v drvivej väčšine zápasov útočnejším tímom na ihrisku, potrebuje aj stabilnú obranu. Tú musí viesť jej líder, Thiago Silva. Stopér PSG je považovaný za absolútnu špičku tejto pozície a v Brazílii má príležitosť to dokázať.

Paulinho

V podstate každý hráč je kľúčový v snahe získať majstrovský titul, no jeden obzvlášť. Minulý rok Paulinho všetkých prekvapil, keď sa najprv z neznámeho hráča stal nominant na Pohár konfederácií a následne aj dôležitý člen základnej zostavy, ktorý vyhrával zápasy. Momentálne je trochu z formy a pri tvrdohlavosti Felipeho, ktorý len veľmi nerád mení zaužívanú zostavu, bude dosť dôležité, aké výkony Paulinho predvedie. Jeho post je pomerne dôležitý, keď dotvára štítovú dvojicu pri bránení, zastupuje ofenzívnych krajných bekov, no podporuje aj útok nábehmi z druhej vlny. Preto musí byť vo forme.

Mladík v centre pozornosti

Bernard

Brazília má pomerne mladý káder a hráči ako Neymar, či Oscar, sú takisto ešte vekom „ucháni“. To sú však jedni z najdôležitejších hráčov a ako tip na mladíka, ktorého ste možno doteraz v akcii nevideli, sa nehodia. Iné je to už v prípade Bernarda. Bývalý hráč Atlética Mineiro, pôsobíl v minulej sezóne v drese Šachťaru, kde ste ho asi veľa príležitostí vidieť nemali. Určite však stojí za pozornosť, pretože v krídelnom priestore je podľa mnohých lepším ako Hulk, či Neymar. Určite svoje prednosti ukáže, hoci Brazília dúfa, že nebude musieť, keďže Bernard plní skôr úlohu žolíka v čase, keď do v ofenzíve veľmi nejde.

Odhad výsledku

Nemusíme pripomínať, ako veľmi dôležité je pre domácich vyhrať turnaj. Kvalitou, domácim prostredím, diváckou podporou i všetkými prednosťami, ktoré sme v analýze vymenovali, na titul majstra sveta majú. Minimálne finále Brazília uhrá a druhé Maracanazo nedopustí, takže výsledný tip: Hexacampeoes.