Semifinalista predošlého šampionátu, reprezentácia Uruguaju, mala v kvalifikácii značné problémy prebojovať sa na šampionát, organizovaný susednou Brazíliou. Vďaka svojim hviezdnym hráčom však nakoniec opäť môže zabojovať o prekvapenie. Podarí sa im to?

História

Uruguaj je krajinou menšou ako Slovensko, čo je na juhoamerické pomery skutočne trpasličia krajina, no futbal je tu obrovským fenoménom. Môže za to aj bohatá a úspešná história uruguajskej reprezentácie. Už v roku 1930 sa prvý svetový šampionát uskutočnil práve na uruguajskej pôde. Domáci ho jednoznačne opanovali, keď sa štyrmi víťazstvami v štyroch zápasoch, so skóre 15:3, stali prvými majstrami sveta vo futbale. O štyri roky neskôr však svoj titul neobhajovali, keďže sa rozhodli nezúčastniť turnaja v Taliansku. Ani rok 1938 neprivítal Uruguaj na svetovom šampionáte, keďže tamojšia federácia protestovala proti európskej lokalite. Pri zavedení majstrovstiev sveta sa totiž juhoamerická a európska strana dohodli, že sa turnaj bude pravidelne striedať na jednom, či druhom kontinente. Uruguaj tak na prostest proti udeleniu organizácie Francúsku, v roku 1938 opäť neštartoval. Až na prvom povojnovom šampionáte v Brazílii v roku 1950 sa majstri sveta spred dvadsiatich rokov predstavili opäť. Ani tentokrát neprehrali a vo finále spôsobili šok, ktorý si svet pamätá dodnes. Svojmu gigantickému susedovi z Brazílie uštedrili ranu do srdca na ich slávnej 200-tisícovej Maracane a radovali sa z druhého titulu majstrov sveta. O štyri roky svoju silu poprvýkrát predviedli na európskej pôde. Vo Švajčiarsku vyhrali všetky tri svoje duely, až v semifinále však okúsili trpkosť prehry a v poslednom zápase o tretie miesto už sklamaní Uruguajčania nenašli dostatok psychických ani fyzických síl. Štvrté miesto však odvtedy už nikdy nevylepšili, hoci vyrovnať sa im tento vsledok podaril ešte dvakrát. 

Na mexickom šampionáte v roku 1970 podľahli v semifinále Pelého Brazílii a v súboji o tretie miesto aj Nemecku. Tento zápas na dlhé desaťročia ukončil uruguajskú pozíciu medzi absolútnou elitou futbalu. O štyri roky neskôr sa v Nemecku neprebojovali cez skupinovú fázu , na šampionát v Argentíne 1978 a v Španielsku 1982 sa pre zmenu ani neprebojovali. Pri druhom mexickom šampionáte v roku 1986 sa Uruguajčanom podarilo prekĺznuť do osemfinále, no len zázrakom, keďže zo štyroch zápasov nevyhrali ani jeden a vsietili len dva góly.

Jediným víťazstvom za 40 rokov tak ostala výhra nad Južnou Kóreou na šampionáte v roku 1990 v Taliansku. Až v roku 2010 opäť Uruguaj okúsil chuť výhry na majstrovstvách sveta. Silná generácia sa v Juhoafrickej republike prebojovala až do semifinále, no nakoniec nesiahla na žiadnu medailu, keďže aj v súboji o bronz podľahla opäť Nemecku. Na brazílskom šampionáte bude chcieť Uruguaj dosiahnuť šiestu semifinálovú účasť v histórii. Veľa však nechýbalo a dvojnásobný majster sveta nemusel u susedov vôbec štartovať.

Kvalifikácia

Semifinalista MS 2010 vstupoval do tohto štvorročného cyklu pozitívne naladený. A to najmä po tom, čo rok po svetovom šampionáte vyhrali Uruguajčania juhoamerický šampionát, po finálovej výhre nad Paraguajom. Paradoxne, obaja finalisti mali v následnej kvalifikácii obrovské problémy. Paraguaj sa z nich do konca nespamätal, Uruguaj však našťastie áno. Z prvých jedenástich zápasov ale Uruguaj vyhral len tri, čo im pred záverečnými piatimi duelmi nedávalo veľké šance na postup. V závere však Suarez a spol. zabrali a výhrami nad Venezuelou, Peru, ale aj favorizovanými Kolumbijčanmi a Argentínou, si zaručili 25 bodov, čo znamenalo piate miesto, o skóre za Ekvádorom. 

Skvelý finiš vlieval do uruguajských fanúšikov optimizmus pred barážovým dvojstretnutím proti outsiderovi z Jordánska. Ázijskému účastníkovi v dvoch zápasoch nedovolila La Celeste skórovať a po celkovom výsledku 5:0 postúpili Uruguajčania na brazílsky šampionát ako šiesty zástupca Južnej Ameriky.

Nominácia

Brankári: Fernando Muslera (Galatasaray), Martin Silva (Vasco da Gama), Rodrigo Munoz (Libertad)

Obrancovia: Maximiliano Pereira (Benfica), Diego Lugano (West Bromwich Albion), Diego Godin, Jose Maria Gimenez (both Atletico Madrid), Sebastian Coates (Liverpool), Martin Caceres (Juventus), Jorge Fucile (Porto)

Stredopoliari: lvaro Gonzalez (Lazio), Alvaro Pereira (Sao Paulo), Walter Gargano (Parma), Egidio Arevalo Rios (Morelia), Diego Perez (Bologna), Cristian Rodriguez (Atletico Madrid), Gaston Ramirez (Southampton), Nicolas Lodeiro (Botafogo)

Útočníci: Luis Suarez (Liverpool), Edinson Cavani (Paris St Germain), Abel Hernandez (Palermo), Diego Forlan (Cerezo Osaka), Christian Stuani (Espanyol).

Herný systém

Uruguaj je už desaťročia známy svojim rozostavením 4-3-3. Aj Oscar Tabarez pri svojom nástupe na lavičku La Celeste v roku 2007 proklamoval, že sa ho bude držať. Už prvé mesiace však ukazovali, že so súčasnou generáciou uruguajských hráčov bude lepšie nedržať sa striktne jedného rozostavenia, ale skôr reagovať na súpera, či momentálnu formu jednotlivcov. Uruguaj s veľkou pravdepodobnosťou začne turnaj v rozostavení 4-4-2. O to reálnejšie vyzerá táto možnosť po zranení Luisa Suareza, ktorý pravdepodobne vynechá úvodný diel šampionátu. V podobe Diega Forlána však má Tabarez pomerne schopnú náhradu do útočnej dvojice s Edinsonom Cavanim. Práve Cavani je hrotom a konečnou stanicou útočných akcií Uruguaju, Forlán v závere kariéry plní skôr úlohu playmakera, čo by Cavanimu umožnilo konečne mať voľný priestor na jeho rýchle brejky.

Práve rýchle protiútoky sú základom uruguajskej hry. Typologicky nemajú hráčov na to, aby založili svoju hru na veľkom držaní lopty a dobýjaní súperovej obrany. V hre výrazne absentuje typické číslo 10, tvorca hry zo stredu poľa, a tak sa o pozíciu playmakera delia útočné hviezdy tímu, či už je to Suarez, Cavani alebo Forlán. Záloha plní defenzívnejšie úlohy, pričom hráči ako Gargano, Rios, či Rodriguez, sú bojovné typy hráčov, ktorých úlohou je čo najskôr získať loptu späť a prihrávkou vypustiť obávaný útok. Jediným ofenzívnejšie ladeným stredopoliarom je krídelník Cristhian Stuani zo španielskeho Espanyolu, zvyknutý aj na pozíciu útočníka. V prípade kreatívnejšieho rozostavenia, napríklad proti slabším tímom, kde sa očakáva uruguajská dominancia, miesto v základe môže prebrať Nicolas Lodeiro z brazílskeho Botafoga.

V defenzíve chýba hlavne stredu obrany rýchlosť, keď 33-ročný kapitán tímu Diego Lugano má už svoje najlepšie roky za sebou. Jeho partner, Diego Godín, však prežíva životný rok a bude sa určite snažiť svojmu kapitánovi pomôcť. Čo chýba stredu obrany na zemi, kompenzujú vo vzduchu, a tak len veľmi naivný tím by ich chel poraziť dlhými centrami do šestnástky. Kraje obrany sú pomerne slušne obsadené, keď na netradičnom poste ľavého obrancu nastupuje Martin Cáceres z Juventusu a pitbull Benfiky Lisabon, Maxi Pereira. 

Uruguajčania sa môžu spoľahnúť aj na pomerne kvalitného gólmana, keď Fernando Muslera z Galatasarayu neraz zachránil tím od pohromy.

Silné stránky

Útok

Jednoznačne najlepšiu útočnú dvojicu na turnaji majú Uruguajčania. Luis Suarez a Edinson Cavani sú dvaja najdrahší strední útočníci spomedzi všetkých 32 tímov. Suarez, najlepší strelec a hráč Premier League, Cavani, hviezda Neapolu a PSG. Chrbát im kryje legendárny Forlán, či Abel Hernandez z Palerma. Hoci Uruguaj veľa gólov v defenzíve neinkasuje, ak chcú vôbec pomýšľať na postup, musí zabrať ich útok. Pri rýchlych brejkoch sa skvelým forvardom otvára veľký priestor, ktorý vďaka svojej rýchlosti a technike vedia využiť na zdrvujúce kontry. To bude hlavná zbraň La Celeste.

Osobnosti

Tím Uruguaja má vo svojom strede nespočet vodcov, ktorí dokážu potiahnuť tím, keď to potrebuje. Srdcom tímu je kapitán Lugano, no kompletná štvorica obrancov má dostatok skúseností z tých najlepších európskych líg, pričom Caceres je bývalý obranca Barcelony, v súčasnosti opora Juventusu, Godín hviezda Atlética, Pereira obrovský bojovník Benfiky, ktorý svojim výkonom vie strhnúť celý tím. Trojica Forlán, Suarez a Cavani sú takisto jasnou vobou pri vyratúvaní veľkých individualít, ktoré dokážu zmeniť dej stretnutia. 

Forma

Čo je pre La Celeste pozitívne, je, že v podstate všetci hráči zo základnej zostavy sa v uplynulej sezóne stretli s dobrou formou. Po zbabranom začiatku kvalifikácie, sa v druhej polovici Uruguaj začal mocne doťahovať na postupové miesta a nakoniec uhájil aspoň barážovú miestenku. Formu z klubov majú úchvatnú aj Suarez, aj Cavani. Godín je tretím hráčom svetovej extratriedy. Pereira v Benfike opäť siahal na treble, Cáceres bol súčasťou nepriechodnej defenzívy Juventusu. Práve na aktuálnej forme bude Tabarez stavať.

Domáce prostredie

Uruguajčania to majú do Brazílie na skok, sú zvyknutí na podmienky, pocítia obrovskú podporu svojich divákov, na juhoamerickom kontinente sa im historicky darí. 

Slabé stránky

Vek tímu

Na jednej strane skúsenosti, no na strane druhej trochu stárnuci tím, ktorý pravdepodobne zažíva svoj posledný vrchol. O štyri roky v Rusku by sa totiž nenašiel v základe jeden hráč mladší ako 30 rokov. Rýchlosť vzadu i v strede zálohy môže spôsobovať problémy.

Stred poľa

Pri všetkých pozitívnych stránkach tímu sme sa viac zameriavali na ofenzívu a defenzívu, a to preto, že stred poľa Uruguaju je najslabším článkom hry. Bojovať o stratené lopty štyria hráči zálohy dokážu, no problém nastáva pri tvorení niečoho pozitívneho. Kreatívny Lodeiro pravdepodobne nebude mať priestor proti silným Angličanom a Talianom, keďže sa Tabarez bude skôr snažiť eliminovať Pirla, či Gerrarda nasadením bojovných defenzívnych záložníkov, a tak uruguajský stred poľa toho zrejme veľa neukáže.

Traja najdôležitejší hráči

Luis Suarez

Prvým kľúčovým okamihom bude, či sa stihne dať Luis Suarez dokopy aspoň na druhý a tretí skupinový zápas. Ak áno, opäť bude hlavnou oporou Tabarezovho tímu. Za sebou má životnú sezónu, keď Liverpool dlho ťahal za titulom. Už pred štyrmi rokmi ukázal svoj prínos pre uruguajský tím a na tohtoročnom turnaji bude ešte výraznejší. 

Edinson Cavani

Pomôcť sa mu v tom bude snažiť Edinson Cavani. Ten po rozpačitom prvom roku na PSG, keď musel nastupovať v nezvyklej pozícii v útoku, v reprezentačnom drese opäť pookreje a mal by to byť opäť ten obávaný kanonier z hrotu útoku. Cavaniho góly, ale aj priame kopy, či ďalšie herné činnosti, v ktorých vyniká, budú pre La Celeste životne dôležité.

Diego Godín

Skala v strede obrany Atlética Madrid v tejto sezóne dokázala, že patrí do úzkej špičky na poste stredného obrancu. Jeho výkon v srdci uruguajskej defenzívy bude obrovsky dôležitý, pretože proti nemu sa predstavia tie najväčšie hviezdy súpera ako Mario Balotelli, Sturridge, či Rooney. Ak nadviaže na uplynulú sezónu, uruguajská defenzíva bude nedobytná. 

Mladík v centre pozornosti

Abel Hernandez 

Ako sme už naznačili, Uruguaj sa veľkým počtom mladíkov nemôže pochváliť, a tak pri predstavovaní nádejí musíme načrieť hlboko na lavičku. Dvadsaťtriročný Abel Hernandez je nádejným útočníkom druholigového Palerma, ktorý v minulej sezóne zaznamenal veľmi slušných 14 presných zásahov v rámci Serie B. Uruguaj dúfa, že jeho pomoc potrebovať nebudú, čo by znamenalo, že sa triu Cavani-Suarez-Forlán bude dariť, no 185 centimetrov vysoký mladík by si svoju úlohu pravdepodobne dokázal zastať.

Odhad výsledku

Uruguajčania sú jedným z tímov, ktoré sa ocitli v skupine smrti. Proti Angličanom a Talianom nebude ľakhé uspieť, najmä, ak sa šírkou kádra nemôžu obom tímom rovnať. Mali by však predsa len využiť znalosť juhoamerického prostredia a skvelú formu svojich opôr. Hoci nie sú favoritom, prekvapiť by mohli a na úkor Anglicka, ktoré bude venovať pozornosť Suarezovi natoľko, že zabudne na ostatných hráčov, postúpiť do osemfinále. Vo vyraďovacej fáze sa z Uruguaja stáva vždy nebezpečný tím. Ale viac ako na štvrťfinále to nebude stačiť a ak postúpia zo skupiny z druhého miesta, osemfinále bude konečná.