Španielski majstri sveta utrpeli v zápase proti Holandsku hanebnú porážku. Po neúspešnej sezóne Barcelony a poloúspešnej Bayernu Mníchov, ide tak o ďalšie polienko do ohnivej diskusie o tom, či španielsky systém tiki-taka je na pokraji svojej existencie.

Komentár Jakuba Mihálika

Keď sa pred šiestim rokmi Španieli prezentovali na majstrovstvách sveta svojou neuveriteľnou kombinačnou hrou, všetci aplaudovali v nemom úžase. Dnes, šesť rokov po onom EURE, spojenie tiki-taka znamená v ušiach fanúšikov zločin. Nastal skutočne čas konca španielskej tiki-taka dominancie?

Prvý zápas Španielov na majstrovstvách sveta dopadol katastrofálne. Holanďania ich doslova zhltli ako krčmové tapas. Nielen to, Španieli ako majstri sveta utŕžili najväčší  debakel v histórii. Hlavným dôvodom je to, že Furia roja nevyzerala dostatočne hladná po úspechu. Samozrejme, každý chce byť majstrom sveta, no po istom období, ktoré vám lemujú úspechy, už tak nejak prirodzene skĺznete do fázy, keď si myslíte, že samotná kvalita stačí. Opak je však pravdou. Nie nadarmo sa vraví, že obhájiť titul je ťažšie ako ho získať. Súperi práve vás čítajú na prvej hodine taktického vyučovania. Veď koho iného. A tak sa musíte snažiť ešte viac ako naposledy. Nie menej. Španieli sa nesnažili. Trochu sa uspokojili. Možno je to skladbou tímu, veď až 16 hráčov je rovnakých ako pred 4 rokmi. Ale priznajme si, kto by nechal 16 majstrov sveta sedieť doma? Stačí sa pozrieť na skladanie hokejovej reprezentácie Slovenska z minulých rokov. Úspešných hráčov jednoducho chcete mať v tíme.

Veľa fanúšikov túži po tom, aby tiki-taka vymizla z futbalového slovníka. Vraj nudí. Vraj už nemá miesto v súčasnom futbale. S tým, že nudí súhlasím. S tým, že nemá miesto v súčasnom futbale, nie. Keď sa spýtate barcelonských fanúšikov, či by si priali hrať iným štýlom, len menšia časť vám povie, že áno. Podobne to bude so španielskymi priaznivcami. Treba pamätať na to, že tento štýl im vyhral tri veľké tituly. Treba pamätať hlavne na to, že tento štýl nevznikol pred šiestimi rokmi. Už dobré tri desiatky rokov je trademarkom katalánskeho futbalu, s prestávkami aj toho španielskeho. A nielen jeho. 

Tiki-taka nie je len o počte prihrávok. Je to štýl, v ktorom vysokým pressingom nútite súpera k strate lopty, štýl, v ktorom sa vaši útočníci pohybujú za obrancami, hľadajúc priamku, po ktorej by mohli dostať loptu do behu, štýl, ktorý je omnoho komplexnejší, ako vidíme na prvý pohľad. A je to hlavne štýl, ktorý ostane aj naďalej. Španieli len ťažko zmenia zo dňa na deň štýl a prejdú z tiki-taka na nejaké iné zapamätateľné slovo. Nepotrebujú to. Potrebujú úpravu toho súčasného štýlu. Tak, ako v 80. rokoch z veľmi podobného štýlu, ktorý Brazílčania nazývali Jogo Bonito, prešli na ten podobný súčasnému. Tak, ako sa ním inšpirovali napríklad Čiľania, hrajúci približne v podobných schémach ako mužstvá, používajúce tiki-taka. 

Napriek tomu, že Španieli vyhoreli, neznamená to, že budú meniť svoje zaužívané systémy. Vyžadovalo by to dvojgeneračné úsilie, pretože tiki-taka dominuje španielskej reprezentácii aj v kategórii do 21 rokov, do 19 rokov, do 17 rokov a určite aj v nižších, ktoré nesledujem. Určite tak nemôžeme tvrdiť, že Holanďania pochovali španielsky systém. Len ho nakopli k zmene. Tá súčasná tiki-taka je taká-nejaká nijaká.