Včerajšia prehra úradujúceho majstra sveta zo Španielska znamenala ich koniec na turnaji. Nielen to, ich hanebné pôsobenie v Brazílii bolo negatívnym rekordom v histórii MS. Dokážu sa z toho pozbierať?

Komentár Jakuba Mihálika

Zdalo sa, že je nepremožiteľný. Že dostane ranu do chrbta, no otočí sa a bez mihnutia oka porazí súpera. Že rovnako, ako neporaziteľný Rambo, aj španielsky triumf bude mať štvrté pokračovanie. Nestalo sa. Namiesto toho si futbalový El Rambo môže z hanby ušiť kabát. Takto ešte majster nikdy nezlyhal.

Stalo sa už pomerne folklórom, že úradujúci šampión vypadne v skupinovej fáze. Len posledné roky, pretože len piatim sa tento husársky kúsok podaril, z toho trom na predošlých piatich turnajoch. Ale zatiaľ, čo Francúzi bojovali a Taliani nehrali vôbec zle, to len kúzlo Weiss zapracovalo, Španieli si niečo podobné povedať nemôžu. Výkon, ktorý predviedli, bol nielen, že najhorší zo všetkých 32 účastníkov, ktorých sme už mohli vidieť v akcii, bol aj historicky rekordný. Ešte žiadny majster sveta nevypadol ešte pred posledným zápasom v skupine. 

Nebudem rozoberať, či to znamená koniec tiki-taka. V tejto podobe určite, ale Iniesta a spol. zrazu neprejdú na taktiku kopni loptu a bež. A že zmena kádra? Bude mať niekto odvahu na nepovolanie Iniestu do reprezentácie? To akoby Francúzi po zlyhaní na MS 2002 o štyri roky nezavolali Zidana. A všetci vieme, že Zizou ich dotiahol v roku 2006 až do finále.

Niečo sa však musí zmeniť. Del Bosque (Bosque=les) by sa mal vrátiť do lesa a uvoľniť miesto niekomu inému. Jeho defenzívna taktika bola totiž len o tom, že Španieli súperovi loptu nepožičajú. Plán B nebol. Keď ju súper mal, nastal obrovský problém. Sergio Ramos behal z miesta na miesto, Javi Martinez si ešte stále myslel, že je defenzívny štít a niekto za ním bude stáť, Jordi Alba v podstate nie je obranca, ale krídelník, Azpilicueta len nasáva atmosféru prvého šampionátu a Iker? To ani neviem vysvetliť. Sedem gólov za chrbtom je dostačujúce vysvetlenie.

V útoku sa Del Bosque silou mocou chcel odvďačiť špekulantovi Diegovi Costovi za jeho reprezentačný výber, napriek tomu, že Costa odohral za Španielsko pred turnajom JEDEN súťažný zápas a aj v tom bol úplne stratený. Risk nie je vždy zisk, najmä ak je navyše ešte aj po zranení. Výsledkom bolo trochu trápne vystúpenie hráča, ktorý patril k tomu najlepšiemu v uplynulej sezóne. Fernando Torres? Pochopím, že ho na klubovej úrovni nechce nikto kvôli jeho obrovskému platu, a tak ešte stále patrí do štruktúr veľkoklubu ako Chelsea. Prečo však je v reprezentácii, keď sa do nej nedostali hráči ako Llorente, či Negredo, ktorí gól dať vedia, chápe len Vincent.

Španielom stratený turnaj už nevráti nič. Určite však nemôžeme povedať, že odteraz na turnajoch nebudú favoritmi. Ešte stále majú hráčov v absolútnych top kluboch sveta. Ešte stále ich liga kraľuje Európe, ešte stále ich mládež nemá konkurenciu. Aj Rambo sa po páde vždy zdvihol. Dokážu to aj Španieli.