Anglická futbalová reprezentácia ťahala za kratší koniec povrazu aj v druhom zápase na MS a prehra s Uruguajom ich pomaly naisto posiela domov. Ale vypadnutie hrdého Albiónu bude zaslúžene, veď prehrali oba zápasy pravdy.

Komentár Filipa Chudého

Pred každým vrcholným podujatím je Anglicko radené medzi favoritov turnaja, čo je dovolím si povedať v ostatných rokoch zásluha iba ich médií, lebo realita, čiže víťazná kvalita, v kádri Anglicka nie je. A krajina, ktorá vymyslela futbal, je až príliš hrdá na to, aby si to vedela priznať. Veď úvodné tri MS vynechali len preto, že si mysleli, že iba oni vedia hrať futbal. No keď prišli na svoje prvé MS, hneď im svet ukázal, že svetový futbal je výrazne ďalej, ako ten na ostrovoch. A tento stav pretrváva doteraz, lebo ich víťazstvo na MS 1966 je dielom toho, že svet po Druhej svetovej vojne stále Nemecko nemusel, preto prišiel gól storočia, ktorý gólom nebol, no nebyť neho, nebolo by ani Anglicko zapísané v histórii víťazov.

Kolíska futbalu zaostáva za vyspelým futbalovým svetom. Majú síce veľmi pútavú súťaž, ktorá stále zvyšuje svoju prestíž, lenže o tú sa nestarajú anglickí hráči. A nielen v najlepších anglických kluboch, ale vo všetkých prevládajú legionári, preto má Albión problém nájsť aspoň jeden ako tak schopný výber. Ale to je známe už dlho, lenže namiesto toho, aby si sami zaviedli nejakú kvótu anglických hráčov, ktorí by museli hrať v každom mužstve v každom zápase, tak titul dajú do rúk tomu, kde snáď Angličan nedal ani gól, alebo informujú svet o tom, v koľkých zápasoch nebol na ihrisku ani jeden domáci hráč. Potom sa nemôžu čudovať, že keď prídu na medzinárodnú scénu, zrazu nemajú pomaly s kým hrať.

Ale hráči nie sú ich jediný problém, lebo nemajú ani poriadnych trénerov. Roy Hodgson je možno doma úplná špička, ale v medzinárodnom futbale je viac ako podpriemerný. Ako ukázali tieto MS, tak Prandellimu nesiaha ani po členky a Tabarezovi môže iba vykať. No netreba sa čudovať, veď ani v anglickej lige pomaly domáci tréneri prácu nedostanú a v top kluboch už vôbec nie, čo je logické, veď keď si môžu vyberať, nesiahnu predsa do odpadkového koša.

Problém predstavujú aj anglické médiá. Odkedy tam vznikol bulvár, tak nakŕmil verejnosť vždy slepou nádejou. Veď my máme Gascoigna, Linekera, Shearera, Sheringhama, Beckhama, Owena, Rooneyho ..., my nemôžeme neuspieť. No zabudli si uvedomiť, že nikdy nemajú v jednom momente jedenásť schopných futbalistov. Preto už prakticky neodvratné vypadnutie nie je žiadne prekvapenie a tobôž senzácia.

Bude to zaslúžené vyústenie situácie, pretože oba zápasy pravdy s Talianskom a Uruguajom prehrali. Angličania si ani nezaslúžia, aby postúpili nejakou matematickou anomáliou, lebo potrebujú čo najväčší pád, aby sa spamätali. Ak budú chcieť byť skutočnou futbalovou veľmocou, budú to potrebovať, aby si konečne uvedomili problémy, ktoré vidí každý okolo nich a začali ich aj riešiť. No ak to vyhodnotia tak, že proste iba nemali šťastie a za všetko môže maximálne jedna osoba, ktorú treba popraviť, potom sa nepohnú nikam. Po neúspešnej kvalifikácii na ME 2008 zo Steva McClarena urobili hlupáka s dáždnikom. No ani tento obrovský neúspech im nepomohol a ich futbal sa vôbec nezmenil, preto skôr celý anglický futbal predstavuje hlupáka s dáždnikom. A môže to vôbec ďalší neúspech zmeniť? Lebo tých už bolo...

V diskusii sa vyjadrite, čo hovoríte na anglický futbal?