Od nášho vyslaného redaktora Sport7 v Brazílii Jakuba Mihálika.

Deň D je tu. Konečne prišiel môj čas. Konečne aj ja budem plnohodnotnou súčasťou majstrovstiev sveta. Ako platiaci divák a horlivý fanúšik. Cítim mierne vzrušenie už odvtedy, čo som pricestoval z Ria de Janeira. Moja sprievodkyňa ma vysádza asi kilometer od štadióna. Ďalej sa autom nedostanete. A ona na poslednú chvíľu lístok nezohnala. Sám však nie som. Los Cafeteros, priaznivci Kolumbie, mi robia spoločnosť už od letu zo Sao Paula. Problém stretnúť ich v Brasilii nemáte. V obchode, reštaurácii, večernej diskotéke. Sú všade. V dresoch a vysmiati.

Aspoň bude s nimi zábava, pomyslím si a nechávam sa uniesť kolumbijskym zástupom, smerujúcim na štadión. Ten je mimochodom veľkolepý. Národný štadión si Brazílčania postavili naozaj úchvatný. Perfektne zapadá do kolorytu mesta a hoci ho mnohí kritizovali najmä kvôli cene, mňa nadchol už pri prvom pohľade z diaľky a to som videl nejeden slávny európsky stánok.

Čím viac sa blížime, tým je krajší a tým je prostredie žltšie. Kolumbijska enkláva sa rúti ako vlna a o chvíľu zahltí všetky vstupy na štadión. Hoci sú rady dlhočizné, všetko ide pomerne rýchlo. Kontroly príliš nezdržujú, musia prebehnúť takmer 70 tisíc ľudí. V areáli štadióna už medzitým začala fiesta colombiana. Ľudia rôznych kostýmov, výzdob, či nástrojov povzbudzujú na diaľku svojich o dušu.

Samozrejme, nájde sa aj turista z Pobrežia Slonoviny, občas aj takto sympatický.

prítomní sú domáci, vidno Švajčiarov, Izraelčanov, Američanov, dokonca aj Rusi zúfalo zháňajú lístky. Ale toto územie bude patriť najbližšie štyri hodiny Kolumbii. Nesťažujem sa. Ich chorály som sa už naučil a za fanúšika Pobrežia Slonoviny by ma s mojou bledou tvárou považoval asi málokto. Dnes teda budem El Cafetero Eslovaco. 

Hoci do začiatku zápasu ostáva viac ako hodina, hrniem sa dnu. Chcem ho vidieť a naladiť sa na správnu vlnu. Je krásny. Aj keď zvonku pôsobí majestátne, vnútri je útulný. Ihrisko ako na dlani, hráčom na druhej strane takmer dovidíte na menovky. 

Stále častejšie a hlasnejšie sa ozýva „Ole, Ola, Ole, Ola, que mi Colombia va a ganar.“ Občas to preruší hudba na štadióne, ktorá piesňami od Shakiry dostáva Kolumbijčanov do varu. 

Po asi 2456 fotkách a 134 zjedených muchách, ktoré vleteli do mojich otvorených úst, prichádza vrchol. Na ihrisko vybiehajú kolumbijski futbalisti a dav začína šalieť. 

Útočný futbal z oboch strán baví dostatočne, no aj pomedzi to stíhate sledovať ľudí okolo. Sú neskutoční. Jeden z nich hovorí, že mnohí Kolumbijčania nemali peniaze na letenky, a tak cestovali autobusom. Neuveriteľné. Takú podporu musia cítiť aj hráči.

Štátne hymny odspievané tak, ako sa patrí, naplnené emóciami. Dokonca aj mne, ako nezainteresovanému, zvlhne oko, pre všetkých zúčastnených sa splnil sen. Po slabej chvíľke sa opäť venujeme oslave futbalu.

Valí sa prvá mexická kolumbijska vlna. Môj prísediaci je ňou tak nadšený, že v zápale zabudne na to, že v ruke drží pivo a to končí samozrejme na mne. Ešteže mu tak chutilo a bolo ho len trochu. 

Pravá explózia radosti prichádza až pri prvom kolumbijskom góle.

Gólová akcia Kolumbie

Ľudia v extáze. Mladý Kolumbijčan vedľa mňa od šťastia plače.

Neúnavne povzbudzoval celý zápas, a tak si zaslúži. Futbal je opäť zo strany na stranu.

Kolumbia využíva otvorenú obranu Afričanov a nastáva druhá explózia emócií. Krajina, v ktorej to nemajú ľudia práve najľahšie, sníva svoj postupový sen. Mladík vedľa v slzách objíma svojho otca, potom i mňa, na ľuďoch  vidieť obrovskú radosť. 

Ani po skončenom zápase sa ľudia zo svojich miest neponáhľajú. Hráči po ďakovačke odišli do šatien, no fanúšikovia ešte chvíľu zostávajú. Chcú si do fotoalbumu v hlave urobiť ešte pár posledných záberov. Na takýto zážitok sa nezabúda do konca života. Pri východe zo štadióna však pokračuje fiesta colombiana. Brasília dnes patrí im.

Roky snívate o tom, aké by to bolo, keby ste boli na zápase majstrovstiev sveta. A keď to príde, je to ešte lepšie ako ste čakali. Keď som šiel na zápas, mal som trochu obavy o to, či sa ako nestranný fanúšik zabavím. Zabavil. Ako na futbale už veľmi dlho nie. Vďačím za to tebe, mi Colombia. Máš krásnych ľudí a skvelý futbal.