Jedna zo skupín smrti zavraždí nádeje až dvoch bývalých majstrov sveta, hoci sa čakalo, že to bude iba jeden. Lenže reprezentácia Kostariky po Uruguaji porazila aj Talianov a môže oslavovať zaslúžený postup do osemfinále.

Komentár Filipa Chudého

Na začiatok jeden návrat, na ktorý si väčšina z vás zrejme nespomenula. V týchto hodinách je hitom Kostarika, ktorá vyučuje futbalové veľmoci, no nie tak dávno sme cvičili my ju. V generálke na MS 2010 sme v Bratislave naložili Kostaričanom „troječku“ a naladili sa na úspešný šampionát, na ktorom sme boli prekvapením. Prešli štyri roky a prekvapením svetového turnaja číslo jeden sú Kostaričania, čo musí potešiť každého fanúšika futbalu, teda s výnimkou ostatných zainteresovaných v D-skupine.

Keď ju v decembri vyžrebovali, tak táto skupina bola právom označená za jednu zo skupín smrti, pričom každý dodal, že Kostarika nemá šancu na postup, no môže sa stať, že bude jazýčkom na váhach, keď zoberie body niektorému z favoritov. A toto podceňovanie sa stalo ich najväčšou zbraňou. Pred prvým zápasom s Uruguajom sa iba rozoberalo, koľko gólov dajú La Celeste bez Suareza, ktorého majster Južnej Ameriky ani na tento zápas nepripravoval, veď na čo... A keď sa favorit ujal vedenia, bol presvedčený, že sa mu nič nemôže stať. To bola voda na mlyn Kostarike, ktorá na čele s Campbellom dosiahla zaslúžený obrat.

A ani pred druhým zápasom sa Kostarike nedávali žiadne šance, pretože Taliansko podalo v premiére skvelý výkon a ako majstri taktiky predsa nemohli byť horší, lenže boli. Štvornásobní majstri sveta boli nezradní a hlavne v druhom polčase akoby nevedeli, čo majú robiť. Kostarika bola totiž kompaktná v defenzíve, všetci hráči sa dobre pohybovali, boli vždy na správnom mieste, mali dostatok sebavedomia, vedeli premeniť svoju šancu a v neposlednom rade mali aj šťastie, no to k tomu patrí. Šťastie praje vždy pripraveným, čo Kostaričania sú.

Slovensko a Kostariku spája viac vecí, nielen spomínaný prípravný zápas a pozícia prekvapenia MS. Sme si podobní aj rozlohou, veď my sme 126. najväčšia krajina sveta a Kostarika je iba o jedno miesto vyššie. A môžeme vidieť aj paralely v hre oboch úspešných reprezentácií na MS. Dobrý brankár, nepriepustný stred obrany, pohyblivé a šikovné kraje, kvalitný stred poľa a gólový útočník, to sú presne tie atribúty, ktoré platia na každého, Talianov nevynímajúc, pretože aj tí nás spájajú.

Pintovi zverenci veľmi pripomínajú tých Weissových pred štyrmi rokmi a určite nebudú bez šance ani v osemfinále, hoci pre nich bude najlepšie, ak sa v ňom stretnú s favoritom, ktorý bude tvoriť hru, lebo ako dobre vieme, ani nám moc nesvedčí, ak musíme tvoriť my. Ale nech to už dopadne akokoľvek, Kostaričania môžu byť na svojich futbalistov hrdí, lebo dokázali uspieť, aj keď im nikto neveril. A ja som si istí, že aj sú, čiže v tomto bode sa podobnosť so Slovákmi končí.

V diskusii sa vyjadrite, čo hovoríte na Kostariku?