Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma, alebo vo svete.

Komentár Filipa Chudého

Futbalové MS sa síce dostali do svojej záverečnej fázy, ale popritom nám začala už aj nová sezóna, čo nemožno ignorovať. Prvé predkolá európskych pohárov sa nás týkajú, lebo patríme do tej horšej polovice krajín. O dobrom trnavskom vykročení už reč bola, vstup sa nášmu futbalu aspoň výsledkovo vydaril a už nám začala aj domáca klubová sezóna. Jej ouvertúrou bol súboj o slovenský Superpohár, na ktorý sa takmer aj zabudlo. Hovorí sa, že zíde z očí, zíde z mysle, čo je presne aj prípad nášho Superpohára. Tri roky predtým sa totiž nehral, keďže vždy bol aktuálny majster aj držiteľom pohára. Teraz tomu tak nebolo, preto sa hral, ale aj tak akoby nebol.

Nikdy v histórii síce nepriťahoval nejakú extra pozornosť, ale tento ročník prekonal všetky negatívne rekordy. V hľadisku sa oficiálne nachádzalo 550 divákov, čo je hanebný údaj, ale zároveň obraz nášho futbalu. Pozrime sa na návštevy domácich zápasov reprezentácie. Na zatiaľ posledný zápas s Čiernou Horou prišlo do Senca 2 587 divákov a výrazne viac nechodí v posledných rokoch ani na vážne zápasy, teda ak nerátame nájazd Bosniakov. Priemerná návštevnosť ligových zápasov sa ustálila na čísle 2 200. Vypredať nedokážeme ani národné finále, hoci sa nehrá na veľkých štadiónoch. Všetky tieto ukazovatele hovoria o probléme.

No tých problémov je viac. Už si ani nepamätám, kedy reprezentácia hrala na ľahko dostupnom TV kanáli pre každého. Liga sa vysiela na platenej TV, čo je v elitných ligách bežné, čiže aspoň v niečom sme sa vyspelému svetu vyrovnali, ale radosť z toho nie je. Pritom nie je to tak dávno, čo sa vo veľkom hovorilo, že reprezentácia a finále národného pohára bude vysielanie národného významu, preto to bude musieť verejnoprávna TV vysielať zo zákona. Ale kým napríklad národnostné menšiny svoje programy na Dvojke majú, tak slovenskí futbaloví fanúšikovia priamy prenos zo slovenského futbalu na RTVS v tomto roku ešte nevideli.

Aj to je dôkaz toho, že u nás sa robí futbal skôr proti ľudom. Ak to bude takto pokračovať, potom číslo 550 sa ľahko môže stať peknou návštevou. Veď v súčasnosti sa rozplývame niekde pri cifre 4000 – 5000, pritom ešte nedávno to bola nízka návšteva. Ak chceme zmenu k lepšiemu, potom musí prísť k veľkému obratu.

Superpohár 2014 nech je veľkým poučením, takto už nie. Zlý výber dejiska, hanebná návšteva a dokonca ani internetový prenos zo zápasu nebol, nehovoriac o televíznom. Slovenská klubová trofej číslo tri musí mať nejakú vážnosť. Preto by bolo dobré, aby si na ňu ľudia zvykli, čiže nech sa koná každý rok, aj keby opäť niekto vyhral double. Takto je to zaužívané aj v zahraničí. Dejiskami by mohli byť menšie mestá hladné po futbale, pričom takých sú u nás desiatky. Proti je asi zákon, lebo treba bezpečnostné kamery, lenže je podľa mňa choré, ak majú tie prednosť pred tými televíznymi.

V sobotu neprehrali Košice, hoci výsledok hovorí niečo iné, neprehral ani Slovan, hoci návšteva sa zrodila na „jeho“ štadióne, aj keď on zápas neusporiadal. Prehral slovenský futbal ako celok, čo je na tom to najsmutnejšie.