Svet sa už teší na nedeľné finále MS, v ktorom sa stretnú Nemecko a Argentínou. Ešte predtým sa bude rozoberať množstvo vecí. Aký bude zápas, čo ukážu hráči, kto by si zaslúžil vyhrať? Na poslednú otázku je jednoduchá odpoveď: Nemecko!

Komentár Filipa Chudého

Najprv sa vrátim trochu v čase na ME 2012. Už vtedy som pred turnajom favorizoval Nemcov na titul a oni podľa toho aj hrali. Vyhrali bez straty bodu skupinu smrti (Portugalsko, Dánsko, Holandsko), čo sa im podarilo ako jediným zo všetkých na turnaji. Najpresvedčivejšie postúpili aj cez štvrťfinále, veď Grékom dať štvorku je umenie. Potom už boli pre všetkých jasný favorit číslo jeden na titul. Lenže v semifinále Mario Balotelli odohral svoj životný zápas, z ktorého žil internet minimálne pol roka a samotný Mario asi doteraz. V ten večer po zápase som aj so spomienkami na predchádzajúce veľké turnaje nemohol pochopiť, ako to zas Nemcom ušlo medzi prsty a prišiel som iba na jedno, Nemcom to osud vráti a budú majstri sveta 2014.

Prešli dva roky a nepochybujem o tom doteraz. Nikdy som Nemcom nefandil, nikdy som nefandil žiadnemu ich mužstvu, teda s výnimkou tých, kde hrali Slováci, a nikdy ich fanúšikom ani nebudem, ale titul im z celého srdca prajem. Oni si ho totiž zaslúžia a to nemyslím iba preto, že rozbili Brazíliu.

Nikto totiž neurobil za poslednú dekádu viac pre futbal ako Nemci. Po totálnom zlyhaní na ME 2004 sa pustili do veľkého futbalového projektu, na ktorého začiatku bol príchod Jürgena Klinsmanna. Ten úplne zmenil systém práce. Nebál sa robiť veľké rozhodnutia, keď od piky prerobil ponímanie nemeckej hry, či napríklad legendu Kahna (najlepší hráč MS 2002) nahradil v bráne pre domáce MS 2006 Oliho najväčším nepriateľom Lehmannom už dlho pred turnajom, čo bolo síce logické, lebo Jens bol v tom čase najlepší brankár sveta, ale aj tak prekvapivé a ukázalo to je dobrý úsudok a rozhodnosť. Pred domácimi MS prišiel na zväz nový technický riaditeľ Matthias Sammer, ktorý pokračoval v nemeckej futbalovej revolúcii aj po turnaji a Klinsmannovom plánovanom odchode. Kontinuitu vývoja zachoval tiež Joachim Löw, ktorý sa presunul z pozície asistenta na post hlavného trénera, ktorým je stále.

Doteraz Nemci plody svojej práce zbierali hlavne na pre nich úspešných mládežníckych turnajoch, čo im zabezpečilo príliv veľkého množstva talentov. To zvýšilo úroveň nemeckých klubov, ale aj ich pokladníc, keďže o nemecké talenty je záujem všade. Zvýšila sa kvalita Bundesligy, po MS 2006 zostali v krajine skvelé štadióny, preto je to najnavštevovanejšia liga sveta. Všetko išlo v nemeckom futbale dopredu, teda okrem jednej veci, veľké seniorské tituly nepribúdali, hoci Nemci boli vždy aspoň v semifinále veľkých turnajov, ale tituly chýbali.

Teraz prišiel čas to zmeniť. Bez dvoch týždňov prešlo desať rokov od začiatku nemeckej futbalovej revolúcie, čiže priam symbolicky sa môže kruh uzavrieť a zároveň začať nová éra. Futbalová spravodlivosť existuje, preto by sa Nemci nemali obávať a svet by sa mal pripraviť na nového futbalového kráľa, alebo ak chcete cisára, či kancelára.

V diskusii sa vyjadrite, chcete korunováciu nemeckého futbalu?