Kapitán majstrov sveta, Philipp Lahm, ukončil svoju reprezentačnú kariéru. Odišiel síce na vrchole, pretože najväčší titul by už mohol iba zopakovať, ale aj tak sa zdá, že v 30 rokoch by sa reprezentačná kapitola uzatvárať nemala.

Komentár Filipa Chudého

V Nemecku už skončila najväčšia časť osláv zaslúženého titulu majstra sveta. Národ prijal svojich hrdinov pri Brandenburskej bráne naozaj veľkolepo. Nielen státisíce ľudí, ale aj skvelá organizácia sprevádzali oslavy. Pri predstavovaní hráčov na pódiu išiel ako posledný práve kapitán, ktorý ukázal celému Nemecku štvrtýkrát trofej pre majstra sveta. Zdá sa, že toto bol posledný moment v reprezentačnej kapitole Philippa Lahma, keďže prekvapujúco ukončil svoje pôsobenie v drese Nationalelf.

Táto správa je pre nemeckú verejnosť prvé precitnutie z majstrovských chvíľ. Život sa vracia pomaly do zabehnutých koľají a ten svoj sa rozhodol Lahm riešiť takto. Nikto mu to nemôže zazlievať, on je slobodný človek, dobre vie, čo je preňho najlepšie. V národnom drese nastupoval pravidelne jednu dekádu, odohral celkovo 113 medzištátnych zápasov, bol pri všetkých úspechoch nemeckého futbalu a hlavne pri tom najväčšom. História si zapamätá, že práve Lahm na 20. svetovom šampionáte zdvihol nad hlavu víťaznú trofej ako prvý.

A možno aj tento pocit v ňom definitívne rozhodol, že v najlepšom treba skončiť. Hoci sám hovorí tom, že bol rozhodnutý už pred turnajom, tak jeho rozhodnutie mohlo byť aj iné, no s pohárom v ruke zacítil pocit zavŕšenej misie.

S jeho odchodom nastane pre Nemecko viacero problémov, pričom kapitánska páska na rukáve iného hráča bude ten najmenší. Nemci síce vychovávajú talenty ako na výrobnom páse, ale krajných obrancov nemajú ani oni nazvyš. Na MS dostal popri Lahmovi šancu iba nováčik Mustafi, ale Philippovu úroveň zatiaľ nedosahuje a nechytajú sa na neho ani iní. Dokonca by sa dalo povedať, že Lahm je najlepší krajný obranca na svete, minimálne ako pravý určite.

Preto je veľká škoda, že v Bayerne s ním Guardiola ráta iba na pozíciu defenzívneho stredopoliara, navyše bavorský klub vraj chystá prechod na systém s tromi obrancami. Ľahko sa tak môže stať, že finále MS bol posledný zápas Lahma nielen v reprezentácii, ale aj na pozícii, na ktorej je najlepší, a to by bola pre futbal veľká škoda.

Ale nikdy nehovor nikdy, veď Lahm má stále iba 30 rokov, preto ho možno ešte niekedy prehovoria. Teraz po 10 rokoch, pričom vždy tie párne končil v poslednej fáze vrcholných turnajov, logicky cíti opotrebovanosť. Treba si uvedomiť, že nemával prakticky voľno, reprezentoval vždy, Bayern hrával stále minimálne na troch frontoch, on hrával dva zápasy za týždeň, čo sa aj na skvele trénovanom človeku prejaví. Za to všetko si sladkú odmenu v podobe pohára pre majstra sveta zaslúžil, zaslúži si aj nejaký oddych, ale v 30 rokoch sa v reprezentácii nekončí. Preto Philipp, nie zbohom, ale dovidenia!