Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma, alebo vo svete.

Komentár Filipa Chudého

V minulom týždni sa zapojili do európskej hry všetci štyria naši zástupcovia, pričom pre troch z nich to bola na pohárovej scéne tohtosezónna premiéra a spoločné mali aj to, že nastúpili v domácom prostredí. Lepšie povedané, ako domáci celok boli naše kluby napísané iba v zápise o stretnutí. Toto sa týka aj Trnavy, ktorá hrala „doma“ ešte v 1. predkole Európskej ligy o týždeň skôr, odvetu 2. predkola odohrá tento týždeň opäť v Zlatých Moravciach. Ešte aj Trenčín musel hľadať pohárovú strechu nad hlavou v inom meste. Kluby z našich najväčších miest síce hrali vo svojom meste, ale na nie na svojom štadióne. V tomto sme naozaj výnimoční, máme v európskych súťažiach štyroch zástupcov, ale ani jeden nehrá na svojom štadióne, čo sa nám stalo prvýkrát v histórii.

Neviem síce kto je aktuálne majiteľom štadióna Pasienky, ale aj keby bol v liste vlastníctva uvedený Slovan, tak jeho štadión to nie je, o čom najlepšie vedia jeho fanúšikovia, ktorí už len z princípu na prechodný domov belasých nechodia. Nepomôže premaľovať interiér a exteriér novými farbami, lebo keď je raz klubový domov na druhej strane Bajkalskej ulice, tak tam aj zostane. Podobná situácia je aj v Košiciach, lebo MFK, bývalé Ličartovce, ktoré kúpili krachujúce 1.FC, čo bol nástupca VSS, hrávali vo Všešportovom areáli. Štadión Lokomotívy už z názvu hovorí, ktorému košickému klubu patrí.

Ale to nie sú ani zďaleka jediné problémy našich klubov so štadiónmi. Pasienky, nech sú z diváckeho hľadiska akokoľvek hrozné, aspoň spĺňajú predpisy UEFA, hoci k nedávnej skupinovej fáze Európskej ligy museli tiež prejsť úpravami. Ale napríklad Trnava už nebude môcť 3. predkolo hrať v Zlatých Moravciach a musela by si opäť hľadať nový domov, bodaj by sa tak stalo. Neštudoval som síce technický manuál UEFA, preto neviem z akého presného dôvodu to je, ale trenčiansky štadión v Dubnici je aspoň vizuálne na tom horšie, no tam sa 3. predkolo minulý rok hralo. Lenže na vyššie kolá už tiež zaňho nedám ruku do ohňa, bodaj by aj Trenčín mal starosti so zháňaním nového domova. Štadión v Košiciach si dokonca museli vyčistiť sami fanúšikovia, murovali sa rozbité schody, až sa žiada opýtať, a na ligu bolo všetko predtým v poriadku?

Naozaj je na zamyslenie, ako môžu byť štadióny spôsobilé pre našu ligu, keď ich neschváli UEFA ani na prvé predkolá. Niektoré sa naozaj rozpadávajú pred očami, pričom napríklad v Trenčíne snáď ešte viac ako tamojší hrad.

Ale stále menej sa zaplatí za nájom na cudzom (hovorí sa o 10 000 € za zápas), ako za opravy, ktoré sú už naozaj zbytočné, lebo dlhodobo nepomôžu. Slovensko potrebuje nové štadióny, čo vie každý, ale dokým budú, tak si musíme vyžrať našu neschopnosť z minulosti. Preto všetci slovenskí pohároví zástupcovia sú aktuálne vlastne bezdomovci. No kým inde majú takýto status iba malomestské kluby, ktorým sa raz za čas podarí kvalifikovať do Európy, tak u nás hovoríme o kluboch z najväčších miest krajiny. Hádam sa za to aspoň trochu hanbíme, či už ani to nie?