O prestupe uruguajského útočníka Luisa Suareza sa toho v médiách popísalo už skutočne veľmi veľa. Vo veľkom sa preberala jeho výkonnosť, astronomická prestupová čiastka a taktiež Uruguajčanov dištanc, ktorý mu dovolí nastúpiť za Barcu až koncom októbra. Teda v čase, keď už budú súťaže v plnom prúde, o Lige majstrov nevnímajúc. Barcelonská história je veľmi dlhá a zaujímavá. Prináša nejedno prekvapenie.

Málokto okrem fanúšikov FCB (ani tí všetci nie) ovláda fakt, že Luis Suarez narodený v uruguajskom Salte v roku 1987 nie je prvým futbalistom s týmto menom, ktorý kedy v Barcelone hrával. Písal sa rok 1954, keď mužstvo z metropoly Katalánska podpísalo celým menom Luisa Suareza Miramontesa, talentovaného galícijského mladíka z Deportiva La Coruňa.

Vtedy mal iba 18 rokov a istotne netušil, že za Blaugranas odohrá 216 zápasov, dá 112 gólov a vyhrá Zlatú loptu. 60 rokov na to prichádza na Camp Nou druhý Luis Suarez – starší, skúsenejší, celým menom Luis Alberto Suarez Diaz. Je považovaný za jedného z najlepších futbalistov na svete, ale má množstvo neprajníkov kvôli sklonom k filmovaniu a hryzeniu. Bývalý hráč Groningenu, Ajaxu, či Liverpoolu by sa rozhodne nehneval, keby ho čakala podobná kariéra ako jeho predchodcu.

Medzi týmito dvoma futbalistami, ktorých delí vyše polstoročie sú viaceré paralely. Luis Suarez hral za Barcu vo fantastickom tíme pod vedením legendárneho Helenia Herreru a bol aj pri tom, keď sa klub sťahoval z Les Corts na Camp Nou. Do klubu však prišiel v čase éry po viacerých úspechoch, keď fanúšikovia boli pomerne rozmaznaní trofejami.

 „Aktuálny“ Luis Suarez prichádza do Barcelony po zatiaľ najlepšej sezóne vo svojej kariére, keď sa stal najlepším strelcom a hráčom anglickej Premier League. Do Katalánska prichádza po najúspešnejšom období v histórii, keď klub od roku 2005 vyhral šesť španielskych titulov a taktiež tri trofeje v Lige majstrov. Zaujímavosťou je aj ten fakt, že Barcelona rovnako ako pred 60 rokmi, aj teraz zvažuje zmenu štadióna, minimálne jeho výraznú rekonštrukciu.

Hráči s rovnakým menom majú spoločný aj ďalší fakt. Obaja sa museli, respektíve musia po príchode do Barcelony vyrovnať s obrovskou konkurenciou v ofenzívnej formácii. Zatiaľ čo skôr narodený Luis mal česť hrať so spoluhráčmi ako Kubala, Evaristo, Kocsis alebo Czibor, aktuálny uruguajský reprezentant bude o miesto v zostave bojovať s Messim, Neymarom, Iniestom a Pedrom.

Sú tu aj rozdiely. Ten najväčší je azda ten, že v roku 1954 bolo Španielsko ovplyvnené krutou občianskou vojnou a silnou diktatúrou generála Franca, ktorý opovrhoval všetkým katalánskym. Barcelone vtedy ruže rozhodne nekvitli a klub mal približne 38 000 členov. Dnes ich má 169 000 a patrí medzi európsku klubovú smotánku.