MS vo futbale v Brazílii 2014 sú už minulosťou. Bol to turnaj 56 zápasov, 32 tímov, ale len jedného víťaza – futbalistov Nemecka. Brazília sa lúči a odovzdáva štafetu ďalšiemu organizátorovi - Rusku.

Mundial 2014 bol v Brazílii skutočnou oslavou futbalu. Toto niekoľko týždňov trvajúce futbalové šialenstvo mal možnosť na vlastnej koži okúsiť aj náš vyslaný redaktorJakub Mihálik, ktorého sme po návrate zo šampionátu vyspovedali v exkluzívnom rozhovore.

Je to už niekoľko dní čo si sa z Brazílie vrátil na Slovensko, no takto oficiálne prosím dovoľ, aby som ťa aj v mene celej redakcie sport7 privítala späť doma. Prezraď našim fanúšikom na úvod, aké boli tvoje prvotné dojmy po príchode domov, predčil tento futbalový výlet tvoje prvotné očakávania?

Ďakujem, Silvi, za privítanie. Šesť týždňov strávených v Brazílii znamenalo veľa zážitkov, a tak dojmy ešte stále len spracovávam, no už teraz viem povedať, že brazílsky futbalový výlet splnil všetky očakávania. Brazília je neuveriteľná krajina a hoci to skúšali mnohí, jej vzťah k futbalu sa nedá definovať. Svetový šampionát bol preto zážitkom, ktorý sa už len ťažko zopakuje. Nielen po futbalovej stránke, teda tej, ktorú sme videli na ihrisku, aj z tej mimoštadiónovej časti majstrovstiev sveta mám jednoznačne pozitívne pocity. Majstrovstvá sveta sú príležitosťou, pri ktorej sa na jednom mieste stretne naozaj úplne celý svet. Stretol som nespočetne zaujímavých ľudí zo zaujímavých krajín, zažil emócie, ktoré sa dajú zažiť len na Mundiale. Prirodzene, ideálne by bolo, keby sa brazílskeho turnaja zúčastnila aj slovenská reprezentácie, inak však nemám čo organizátorovi vytknúť.

Futbalový svet pozná svojho nového šampióna. Na najbližšie štyri roky mu bude vládnuť Nemecko, ktoré vo finálovom zápase na slávnej Maracane v Riu zdolalo Argentínu výsledkom 1:0. Kým prejdeme k ďalším a zaujímavejším otázkam tohto rozhovoru, prezraď nám tvoj osobný názor, je nemecký Nationalmannschaft tým pravým a zaslúženým majstrom pre rok 2014?

Určite áno. Môžeme mať samozrejme rôzne obľúbené tímy, ktoré by si titul podľa nás zaslúžili, ale na futbalovom tróne sediacim Nemcom musí každý fanúšik vzdať poklonu. Táto generácia nemeckých futbalistov si veľký titul zaslúžila, veď Nemecko nechýbalo v semifinále MS na ostatných štyroch šampionátoch. Taký Miro Klose, ale aj Jogi Low, si po troch semifinále zaslúžili konečne dôjsť až na vrchol. Tamojší futbal urobil za jedno desaťročie obrovský progres a tento titul je jeho adekvátnou odmenou. Samozrejme, aj samotné výkony na šampionáte stáli za titul. S výnimkou finálového zápasu, v ktorom Argentína hrala svoj najlepší futbal vo vyraďovacej časti, v každom stretnutí boli Nemci tí, ktorí sa snažili tvoriť hru, útočiť, strieľať góly. Ich víťazstvo je tak aj dobrou správou pre fanúšikov ofenzívneho futbalu.

Späť k brazílskemu dobrodružstvu. Podľa informácií, to nebola tvoja prvá návšteva do Brazílie...

V Brazílii som dva úžasné mesiace strávil už pred viac ako dva a pol rokmi. Vtedy sa ešte len výstavby a prestavby štadiónov pre tohtoročný šampionát rozbiehali. Na slávnu Maracanu sa dostať nedalo, a tak som si musel vystačiť s múzeom brazílskej reprezentácie, stojacim hneď pri nej. Národný štadión v Brasilii štadión ani len náznakom nepripomínal. Za ten čas toho domáci stihli pre majstrovstvá urobiť naozaj veľmi veľa.

Kedy sa u teba zrodila prvotná myšlienka opätovnej návštevy tohto krásneho a futbalom zaplaveného miesta?

Prvotná myšlienka na návrat do Brazílie sa zrodila hneď po tom, ako som sa vrátil z jej prvej návštevy. Brazília má svoje mínusy a je ich veľmi veľa, no svojou atmosférou vás prinúti obdivovať ju. Samotnú účasť na šampionáte som zvažoval dlhšiu dobu, nakoniec som sa pred viac ako rokom rozhodol, že na MS v Mekke futbalu nemôžem chýbať.

Čo všetko zahŕňala a ako dlho trvala príprava takéhoto futbalového výletu?

Samozrejme, futbalový výlet sa líši v prípade fanúšika a v prípade redaktora. Ako redaktorovi mi príprava trvala niekoľko mesiacov. Hodiny futbalových prenosov, analýzy všetkých účastníkov pre tímové profily, ktoré sme pred šampionátom uverejňovali na stránke, zostavenie štruktúry šampionátových príspevkov, dohodnutie rozhovorov a mnohé ďalšie záležitosti. Z pohľadu fanúšika nie je príprava až natoľko časovo náročná. Dobrodružné povahy to zvládnu za pár dní, či týždňov. Ja som začal s intenzívnejšou prípravou približne tri mesiace pred odchodom, obával som sa preplnenosti na strane záujemcov. Zabezpečenie letenky do Brazílie, kúpa lístkov na jednotlivé zápasy prostredníctvom FIFA, zabezpečenie leteniek medzi jednotlivými brazílskymi mestami. Hlavné „stanovisko” som si rozložil v Riu de Janeiro, kde som si zabezpečil ubytovanie na šesť týždňov v prenájme. Komunikácia cez internet bez možnosti navštíviť dané ubytovania je náročná, a tak najmä táto časť mi zabrala veľmi veľa času. Brazílčania si navyše nerobia ťažkú hlavu z plnenia sľubov, a tak až tretia podpísaná zmluva platila aj po niekoľkých dňoch. Inak vám plánovanie futbalového výletu zaberie toľko času ako keď sa vyberiete na dovolenku k moru bez cestovnej kancelárie. Víza slovenskí občania pri krátkodobom pobyte v krajine nepotrebujú, očkovanie je dobrovoľné, väčšinou sa týkalo fanúšikov, ktorí cestovali do amazonskej oblasti.

Mnohých fanúšikov by zaujímalo aj to toľko takáto „futbalová paráda“ stojí. V akých cenách sa pohybovali napríklad ceny služieb, či ubytovania?

Veľa samozrejme záleží od dovolenkového štandardu, na ktorý je človek zvyknutý, no Brazília počas MS nebola lacná pre nikoho. Vidina zárobku domácich hnala k často až premršteným cenám. Najmä ceny za ubytovanie sa pohybovali niekedy až v astronomických výškach, a to nielen v najluxusnejších hoteloch. Všetci totiž vedeli, že do Brazílie ide doslova celý svet. Keď som sa rozprával s viacerými fanúšikmi o cenách za jednu izbu, dostal som odpovede v rozmedzí 500 dolárov na noc až 500 dolárov na mesiac. Skutočne teda záležalo na šikovnosti fanúšikov. Ďalšie služby neboli natoľko nákladné, pretože tie využívajú aj domáci, nielen bohatý zahraničný návštevník. A tak cena letenky medzi Riom de Janeiro a Brasiliou bola pokojne pod 100 eur. Vstupenky na zápas od 60 eur až po 2000 eur na finálový zápas na „čiernom” trhu. Plechovka malého piva vo Fan zone v prepočte asi 2 eurá. Každopádne, kto si Brazíliu predstavuje ako lacnú krajinu tretieho sveta, je po príchode sklamaný. Aj tu sa však prejavujú lokálne rozdiely, keď chudobný severovýchod krajiny je cenovo prístupnejší ako Sao Paulo, Rio de Janeiro a iné veľké mestá juhu.

Najväčšie obavy pred štartom šampionátu stáli na ustrážení bezpečnosti v krajine. Protesty, kriminalita, násilie. Toto všetko robilo hlavným usporiadateľom azda najväčšie problémy. Dokázala podľa teba Brazília počas MS aspoň z časti ako-tak minimalizovať tieto problémy?

Osobne som bol dosť sklamaný z prístupu zahraničných médií v súvislosti s informovaním o toľko prepieraných protestoch. Pri hľadaní senzácií boli protesty najvďačnejšou témou, mnohí žurnalisti šírili paniku o tom, ako bude celá Brazília ponorená v protestnej vlne. Samozrejme tieto poplašné správy ovplyvnili všetkých, ktorí do Brazílie cestovali, keďže ich blízki sa báli toho, že sa dostanú do vlny násilia. Priznám sa, že pred odchodom zneistili trochu aj mňa, ale okamžite po príchode do Brazílie som sa presvedčil o opaku. Drvivá väčšina ľudí s protestami počas MS nesúhlasila. Nespokojnosť chceli ukázať až po tom, ako svetu pripravia skvelý šampionát. Skutočnosť naozaj ukázala, že ak sa aj nejaké protesty uskutočnili, zúčastnilo sa ich pár desiatok, maximálne stoviek ľudí a to poväčšine pokojne naladených. Ďalšou chybou bola zlá interpretácia myšlienky protestov. Médiá ich prezentovali ako protesty proti MS, čo nebola pravda, pretože protesty a štrajky mali všelijaký dôvod, no MS ním neboli. Majstrovstvá sveta boli len prostriedkom na to, ako to, za čo protesty bojovali, dostať do pozornosti celého sveta. Čo sa týka bezpečnosti návštevníkov, samozrejme počul som o prípadoch krádeží a prepadov, no za seba musím povedať, že Rio de Janeiro bolo zabezpečené. Pri svojej prvej návšteve Ria prepadli miestni mladíci za bieleho dňa aj mňa, takže viem, aká „divočina” v Riu môže byť. Počas MS však na každom rohu hliadkovala polícia, mesto brázdila vojenská polícia, pomáhala domobrana, civilná polícia, jednoducho usporiadateľské mestá boli pod drobnohľadom bezpečnostných zložiek. Oproti minulosti som sa naozaj cítil bezpečne. A určite aj ostatní. Tisícky podgurážených fanúšikov deň, čo deň kráčali nočnými ulicami neznámeho mesta a naozaj nejaké násilné prepady boli zriedkavou záležitosťou.

Pokračovanie rozhovoru v 2. časti už čoskoro.