Novým koučom brazílskej futbalovej reprezentácie sa stal Carlos Dunga. Ten viedol Selecao už v rokoch 2006-2010. Je jeho angažovanie dobrý ťah?

Komentár Jakuba Mihálika

Určite nie som jediný, koho veľmi prekvapil ťah brazílskej futbalovej federácie, ktorá si za nového kouča zvolila Carlosa Dungu. Favorizoval som Titeho, jedného z najúspešnejších juhoamerických koučov uplynulých rokov. Namiesto neho sa však na brazílsku lavičku vracia stará známa tvár. Staré býva občas dobré. Odpadáva zvykanie na novú úlohu, stratené mesiace rozhliadaním sa v novom kresle. Mám však pocit, že v tomto prípade to nie je dobrá vec.

Brazílčania za posledných dvanásť rokov zažívajú krízu identity. Tri predošlé šampionáty nepripomínali bájny tím z rokov minulých. Cítili to samotní Brazílčania, cítili to ich súperi. Preto potrebovali vymazať neúspešné obdobie rokov minulých, urobiť hrubú čiaru, otočiť sa o 180 stupňov, stavať na novej generácii, ktorá nezažila neúspech a začať novú etapu. Angažovaním staronového trénera sa však vrátili opäť naspäť a opäť sa rozhodli máčať v bahne neúspešnej éry.

Nie je mi celkom jasné, prečo sa Brazília vracia k Dungovi. Už raz zlyhal. A nejde len o výsledok na šampionáte. Dunga nikdy pred svojim prvým reprezentačným pôsobením netrénoval na profesionálnej úrovni a hoci vyhral juhoamerický šampionát v roku 2007 i Pohár konfederácií v roku 2009. Napriek tomu bolo jeho pôsobenie neúspešné. Dunga totiž, ako tréner bez skúseností, nevedel ovládať emócie, a to ako svoje, tak aj tie svojich zverencov. Aj preto nezvládli Brazílčania onen zápas MS 2010 proti Holandsku, hoci boli lepší a vyhrávali. Dunga medzičasom toho veľa nenatrénoval. Len pár mesiacov v brazílskej lige. Nemyslím si, že by teda mohol vypilovať tie veci, pre ktoré zlyhalo jeho prvý angažmán. 

Brazília stojí na prahu novej reprezentačnej etapy. Namiesto zatočenia na víťaznú cestu sa angažovaním Dungu vracajú oblúkom tam, kde pred štyrmi rokmi vysadli. Mladí hráčii ako Coutinho, Neymar, Oscar, či Lucas, mohli posunúť Selecao opäť do pozície, v ktorej sa Brazília cítila najlepšie. Namiesto toho sa vracia k defenzívnemu, nevyrovnanému, nepopulárnemu Dunga-štýlu. Premrhaná príležitosť.