3x 3:0 - takto sme si to (ne)predstavovali
V 2.predkole Európskej ligy odohrali svoje odvetné zápasy všetci traja naši pohároví zástupcovia. Dosiahli v nich všetky tri rovnaké výsledky, dva nás nepotešili, ale zarmútil iba jeden.
Komentár Filipa Chudého
Prvé minulotýždňové zápasy 3. predkola európskych súťaží rozdali karty. A v slovenskom prípade sa všetko dotiahlo do konca presne tak, ako sa to predpokladalo. Lepšie povedané týka sa to postupových vyústení, nie priebehov odviet. Včerajšie zápasy našich troch zástupcov v Európskej lige dopadli rovnako, ale zároveň úplne inak. Hoci boli všetky výsledky 3:0, tak vo všetkých zápasoch to bol iný príbeh.
Všetko sa to začalo v Liberci, kde sa Košice pokúsili zmazať jednogólové manko z prvého zápasu. Víťaz Slovnaft cup-u si nepočínal herne zle, ale kto nevystrelí na bránu, nemôže vyhrať. Zápasoví štatistici síce východniarom napočítali tri strely medzi tri žrde, lenže brankár Hroššo nemusel predviesť žiaden extra zákrok. Bolo viditeľné, že hráči MFK sa vždy v koncovke zľakli lopty, preto za 180 minút dvojzápasu nedali gól, s čím sa nedá v Európe uspieť. Ako na to im ukázal Tomáš Ďubek, dve sezóny po sebe najproduktívnejší hráč našej ligy, ktorý dal gól z pološance, čím rozhodol aj druhý zápas, keďže v prvom vybojoval penaltu. Ak by mali takéto rozdielového hráča Košice, postúpia, lebo český klub bol priechodný, ale nie pre Košice v súčasnej forme. Dobré mužstvo by päťkrát po sebe prehrať nemalo, navyše dobrí hráči by to nemali za žiadneho stavu flákať...
Najpohárovejšie včera z našich klubov zahrala Trnava. Bezgólová remíza zo súperovho ihriska je zradný výsledok, ale Spartak sa do pasce nechytil, naopak, Zestafoni nedal žiadnu šancu. Už pred týždňom som napísal, že rozhodne odvetu prvý gól, čo sa aj potvrdilo, no Trnava pridala aj bonus. Na začiatku zápasu prvý gól, do šatne druhý gól a keď sa súper trochu nadýchol na prípadný zvrat, tak šup mu tretí gól. Takto si predstavujeme správny európsky výkon v dvojzápase. Prvý zápas rozumná kontrola, druhý rozhodnutie, keby k tomu boli aj dve víťazstvá, bolo by to dokonalé.
Dokonalý sa zdal byť aj Trenčín, ale iba týždeň, lebo sláva mu evidentne uškodila. Na tomto príklade sa ukázalo, že netreba zbytočne prechvaľovať. Trenčania nič iné týždeň nepočúvali, len akí sú dobrí, až tomu uverili a ocitli sa v sebaklame. Povinný postup po prvom zápase nakoniec zvládli, ale s veľkým šťastím, ktoré sa volá Miloš Volešák. Už dlho tvrdím, že práve on je najlepší hráč Trenčína, hoci je to brankár. A dlho už poukazujem aj na to, že brazílsky stopér Ramón da Silva je veľkým problémom Trenčína, čo sa ukázalo aj včera. No na jeho obranu dodávam, že včera bol stopérsky kolega Kleščík ešte horší, pričom jeho som takto slabo snáď nikdy hrať nevidel, bol pri všetkých troch góloch. Každý môže mať občas zlý zápas, no spomínaný Ramón už ich má akosi priveľa a pritom je to legionár, ktorý musí byť lepší, lenže nie je. A nechcem po jednom zápase vynášať súdy, ale s odchodom Baeza bola aspoň v Novom Sade celá hra Trenčína rozpadnutá. Prechod do útoku nefungoval a hostia si chodili cez stred ihriska ako chceli. S takýmto výkonom AS proti Hullu nemá šancu.
Podľa očakávaní teda postúpili dva slovenské kluby, ale 3.predkolo stále nie je dôvod na spokojnosť, dá sa ísť aj do play-off, no proti ostrovanom treba hrať stále svoju hru, lebo môžu byť aj o týždeň trojky, no už ani jedna by sa nám nemusela páčiť.