Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma, alebo vo svete.

Komentár Filipa Chudého

Trojtýždňové cyklistické dobrodružstvo sa skončilo. Napísalo veľa príbehov, ale aj tak sa od tohto ročníka čakalo viac, hlavne čo sa týka bojov o dva najcennejšie dresy. Mohli za to predovšetkým pády a s tým spojené odstúpenia najväčších cyklistických hviezd na úplnom začiatku podujatia. Po odstúpení Marka Cavendisha, ktorý spadol hneď v prvej etape, stratil náboj súboj o zelený dres. Následné odstúpenia najväčších favoritov Chrisa Frooma a Alberta Contadora zas výrazne znížili dramatičnosť v boji o celkové víťazstvo. Keď sa na to pozrieme teraz spätne, tak už v prvom týždni bolo viac-menej jasné, kto bude víťaz podujatia a kto víťaz bodovacej súťaže.

Vincenzo Nibali od prvých kilometrov ukazoval, že on je najlepšie pripravený. Zvíťazil hneď pri prvej príležitosti, čo bola pre vrchárov 2. etapa, vtedy si prvýkrát obliekol žltý dres, ktorý vyzliekol iba na jeden deň, aj to iba preto, že Astana podcenila vývoj 9. etapy. No hneď na druhý deň vyhral etapu a do žltého už nikoho nepustil. Ale jeho víťazstvo bolo prakticky jasné už po 5. etape, keď na obávaných mačacích hlavách zdevastoval všetkých konkurentov. Myslím, že by suverénne vyhral aj vtedy, keby Froome a Contador došli až do cieľa. Veď vyhral najviac etáp (4), svoju silu ukazoval v každom okamihu a všetko podčiarkol aj v časovke. Je absolútne zaslúžene víťazom, lebo v tejto chvíli lepšieho cyklistu na planéte niet.

A ak bolo o Nibaliho víťazstve rozhodnuté už v 5. etape, tak o Saganovom v bodovacej súťaži ešte skôr. Po 1. etape bol síce v zelenom Marcel Kittel, no Sagan bol pri rovnakom počte bodov priebežne druhý iba preto, že Kittel vyhral etapu. Tento nemecký cyklista bol síce v tomto ročníku najrýchlejší spomedzi všetkých, no zaujímali ho iba etapové víťazstvá (4), nemal záujem o zelený dres, čo sa dá povedať aj o ostatných cyklistoch v pelotóne. Všetci sa vzdali pred Saganom predčasne, lebo od začiatku bolo jasné, že rýchlostné prémie zaujímajú iba jeho (152 bodov) a čiastočne aj Couqarda, vďaka čomu bol tento Francúz nakoniec tretí, no ani on nemal za cieľ zelený dres. Keďže sa tvrdo nebojovalo o body na rýchlostných prémiách, bolo jasné, že Sagan nevyhrá iba vtedy, keď nepríde do cieľa. Síce niektorí by mu mohli konkurovať, ale museli sa podriadiť tímovej taktike a pracovať pre iných. Preto zaslúžene vyhral tretíkrát za sebou zelený dres, ale bojovať oň tuho nemusel.

A hoci opäť vyhral bodovaciu súťaž, tak nemôžeme povedať, že stále napreduje. Do minulého roka stúpal počet jeho víťazstiev, no v tomto prišiel pomerne značný pokles. Od začiatku sezóny nevyhrával tak často, čo bol varovný ukazovateľ. A fakt, že nevyhral ani jednu etapu na tohtoročnej Tour de France, všetko iba potvrdil. Niekde je chyba, pričom to nemožno zvaľovať na jeho tím, lebo bez neho by zelený dres nevyhral. Tiež sa nemožno vyhovárať, že súperi si ho viac strážia, lebo aj Cristiana Ronalda strážia stále pozorne, no aj tak dáva každú sezónu stále viac gólov. Cyklistika je veľmi nepredvídateľný šport, ale ak u Sagana od začiatku sezóny prevládajú druhé, tretie, štvrté miesta, tak nemôže ísť o náhodu.

Teraz zrejme príde dlho avizovaná zmena tímu, ktorá mu môže pomôcť na ceste za ďalším napredovaním, lebo to sa tento rok zaseklo. Ale myslieť si, že iba toto mu automaticky zabezpečí etapové víťazstvá je nezmysel. Pri súčasnom bodovacom systéme, ktorý platí od roku 2012, bol to aj jeho prvý rok na Tour, bude vždy favorit číslo jeden na zelený dres, lebo klasickí špurtéri kopce s pelotónom neprelezú. Ale tiež sa môže stať, že Sagan zatúži aj po novej výzve a cennejšom drese. No či tak bude, sa dozvieme až v budúcnosti, čo môže výrazne ovplyvniť aj nový tím. Liquigas, po novom Cannondale, zlý, ako si o ňom väčšina Slovákov myslí, v žiadnom prípade nebol. Veď nebyť jeho, Sagan nie je cyklistická hviezda, pričom tento tím vychoval aj Nibaliho!