Ronaldinho dal zbohom ďalšiemu klubu. Jeho zostupná tendencia na klubovej úrovni je viditeľná. Futbalový kúzelník vyhasína, napriek neskutočnému talentu.

Komentár Jakuba Mihálika

Je to talent, ktorý nemá obdobu. Hráč, ktorý sa rodí raz za storočie. Unikát. Nikdy predtým sme nesledovali podobný futbalový zjav. A ešte dlho po ňom sa nikto taký neobjaví. Ronaldinho de Assis Morreira je výnimočný.

Nedá sa povedať, že by toho nedosiahol dosť. Bol jedným zo strojcov titulu majstra sveta z roku 2002. Dvakrát vyhral Zlatú loptu pre najlepšieho futbalistu planéty. Bol hlavným dôvodom úspechov mužstva, ktoré najviac pútalo pozornosť za uplynulých štyridsať rokov. Úspechov má požehnane. Aj tak v jeho prípade cítime, že nenaplnil svoj potenciál. Že nevyťažil maximum zo svojho talentu, ktorý nemá obdobu.

Najnovším dôkazom toho je jeho odchod z klubu Atlética Mineiro. Ním završil dlhotrvajúci proces úpadku formy. Už v roku 2010 ho tréner Dunga nezahrnul do šampionátovej nominácie Brazílie na MS v Juhoafrickej republike. Vtedy mal Ronaldinho len 30 rokov. Nehral ani na tohtoročnom turnaji, napriek tomu, že aj starší hráči ako Pirlo, či Xavi, boli hlavnými ťahúňmi svojich mužstiev. Na klubovej úrovni takisto neúčinkuje na tej najvyššej úrovni. Po Barcelone a Miláne nasledoval odchod domov do Brazílie, kde v drese Flamenga vydržal len niečo vyše roka, v Belo Horizonte ostal len dva roky. Nie, nie je to o úpadku schopností. Každý, kto sledoval aj jeho brazílske vystúpenie, vie, že Ronaldinho nestratil nič zo svojho génia. Z klubu Atlética, pravidelne bojujúceho o záchranu, spravil víťaza Copa Libertadores. Spolu s Jôm, Bernardom a spol. vytvoril najvzrušujúcejší útok Južnej Ameriky. Niekoľkokrát predviedol to, prečo ho všetci, vrátane mňa, milujeme. No jeho búrka geniality sa postupne menila na záblesky, teraz už len občasné mrholenie.

Nevedno, či je na vine jeho neskrývaná náklonnosť k party životu. Ronaldinho už počas pôsobenia v PSG porušoval životosprávu, čo sa prirodzene prejavilo na jeho výkonoch i dôvere trénera. Nádejný spevák pagode sa tejto náklonnosti nikdy nezbavil a prakticky ukončila aj jeho súčasné pôsobenie. Ronaldinho dokonca zmeškal lietadlo na rozlúčkový zápas svojho bývalého spoluhráča Deca. Dôvod? Nejasný. Party? Možno. Je jasné, že futbal na rebríčku priorít nefiguruje u Ronaldinha tak neohrozene na prvom mieste, ako by tomu malo byť.

Na Ronaldinha nedám nikdy dopustiť. Ako jediný na svete si môže povedať, že dokáže to, čo nikto iný. Je to futbalista, ktorý láka davy, ktorý núti ľudí zamilovať sa do tejto hry. O to smutnejšie je sledovať, že už roky nedokáže naplno využívať to, čoho sa mu dostalo do vienka. Ronaldinho je v súčasnosti bez klubu. Zostupná tendencia vo výbere svojich zamestnávateľov bude zrejme pokračovať. Snáď ešte nájde stratenú motiváciu a bude nás baviť naďalej. Futbalový svet potrebuje Ronaldinha. Potrebuje futbalového kúzelníka.