Z 3. predkôl európskych súťaží dokázali do play-off postúpiť nakoniec dva naše kluby. Úspech podčiarkuje aj istá minimálne skupina Európskej ligy pre Slovan, no s jedlom rastie chuť a postup Trenčína nám chýba.

Komentár Filipa Chudého

Pekné pohárové leto pokračuje. Tento týždeň sme sa síce nemohli tešiť ani z jednej výhry, ale dva postupy nám to vynahradili. Dve postupové remízy skombinované s víťazstvom 2:1 z minulého týždňa stačili na to, aby si nezmieriteľní rivali Slovan a Trnava aspoň symbolicky mohli podať ruky a navzájom si zagratulovať. K úplnej dokonalosti chýba aj postup Trenčína, ktorému na rozdiel od ligových kolegov jeden gól chýbal. Ku Košiciam sa už ani radšej nevracajme, len si povedzme, že rumunská Astra Giurgiu jasne ukázala, že cez Liberec sa dalo (malo) prejsť, stačilo by len trochu formy...

Je radosť sa pozerať na rastúci koeficient našich klubov, čím sú myslené aj tie, ktoré v tejto sezóne pohárovú Európu nehrali, lebo aj im dobrými výsledkami naši tohtosezónni zástupcovia prihrávajú body do kešene. Spomínaný rast síce nie je vôbec drastický, ale tu je, čo je pozitívum tejto pohárovej sezóny.

Slovan si už vybojoval dlhú pohárovú jeseň, čiže už teraz sa môžeme tešiť na to, že počas jesenných dní sa nemusíme pozerať na súboje zahraničných klubov, ale vychutnáme si konfrontáciu slovenského klubu so zahraničným, čo bude hneď zaujímavejšie. Samozrejme, každý ďalší súper bude ťažší, ale ak aj naďalej porastie belasá výkonnosť, môže byť jeseň ešte horúca pozitívnymi emóciami. Pred sezónou snáď každý od Slovana očakával vybojovanie si skupiny, všetko ostatné by bol neúspech. Teraz je to už splnené, preto už môže prísť iba nadstavba. Vybojovanie si Ligy majstrov, či prípadne jarné účinkovanie v Európskej lige, by bol veľký úspech, na aký náš futbal čaká už pomerne dlhé roky.

Už viackrát som napísal, že úspechom na pohárovej scéne je v súčasnosti iba skupina, za čím si stojím, preto Trnave tento úspech prajem. Zatiaľ predvádza veľmi peknú európsku jazdu až z 1. predkola, ale čerešnička na torte tomu ešte chýba. Rozdiel medzi play-off a skupinou je nielen v miliónoch, ale predovšetkým v prestíži. Nikto vás síce za vypadnutie tesne pred vrcholom nepokarhá, ale „zajtra“ by sa už zabudlo na predchádzajúce výsledky.

Zostal by možno iba chvíľkový dobrý pocit. Presne ten teraz prežívajú Trenčania, ale z 3. predkola sa ešte nikto nenajedol.  Nemám rád frázy typu nesklamali ste, hanbu si neurobili a pod., nech by hocako sedeli. Lebo tým sa po ramene potľapkávajú iba porazení. Prehra je vždy prehra, nech by bola akokoľvek tesná.

Potlesk za reprezentovanie v 3. predkolách si zaslúžia všetky naše kluby, ale na pravé ovácie môžu pomýšľať už iba dva. Dajte nám dôvod zodrať si ruky!