Zürich 16. augusta (TASR) - Z ôsmich finálových disciplín sa v sobotňajšom programe na ME v atletike vynímali v Zürichu zo slovenského pohľadu najmä dve, kladivo Marcela Lomnického (15.00) a trojskok Dany Velďákovej (16.40). Po dvoch piatkových striebrach chodca Tótha a kladivárky Hrašnovej narástla chuť v slovenskej výprave za ďalšími výnimočnými prienikmi a najmä Lomnický si trúfal rozšíriť medailovú zbierku.

Okrem nich sa v sobotu bojovalo o vzácne kovy aj v ženskom maratóne od 9.00, mužskej žrdi (15.03), behu na 800 m žien (16.05), disku žien (16.45), v behu na 400 m prek. žien (17.19) a finálový program uzavreli vytrvalkyne na 5000 m (17.35). Popri tom sa o postup z rozbehov usilovali v rozbehoch štafiet na 4x400 m o 16.30 aj slovenské štvrtkárky. Podľa postupového kľúča 3+2 sa bojovalo o finále v dvoch rozbehoch, Slovenky štartovali v druhom.

Kým sa na maratónskej trati usilovali vytrvalkyne, strieborná slovenská kladivárka Martina Hrašnová sa už pokojne mohla oddávať pocitu skvele odrobeného piatkového finále. Lovila aj v pamäti a nevedela si spomenúť, či niekedy dosiahla v daždi viac ako teraz. Pre ňu však mokrý kruh bariéru nevytváral. Ak vyložene neleje a ak je jeho povrch kvalitný, tak sa dokáže do obrátok oprieť. "Aj teraz to bolo v pohode, i keď niektoré mohli mať s dažďom problém," povedala po tom, čo sa pod dojmom zážitkov poriadne v hotelovej izbe nevyspala.

Oslavy neboli bujaré, citovo však dosť podfarbené. "Nepreháňali sme to so slovami, no keď som zaľahla, nevedela som zaspať. Pocity sa miešali, aj som plakala, aj som sa tešila, smiala, bolo to nejaké zvláštne."

Tri veľké medaily v kariére, bronz na MS, dvakrát striebro na ME vytvorili pre Hrašnovú a celú slovenskú atletiku vzácne portfólio. "Asi najdôležitejší je pre mňa svetový bronz z Berlína. Toto striebro si cením viac ako helsinské, hlavne preto, že úvod sezóny sa nevyvíjal ideálne, nemyslela som si, že sa o medaily budem uchádzať a do poslednej chvíle som neverila, že budem mať na striebro. Napokon naň bolo treba hodiť aj ďalej, čiže vybojovala som ho ťažšie."

Nebolo to pokojné finále. "Nahromadilo sa veľa rušivých momentov, aj dážď pôsobil, veľký chlad mi však prekážal viac. Nevedela som nájsť v hľadisku svojich divákov, nazbieralo sa kopec menej príjemných drobností, o to viac som sa musela koncentrovať."

Finálový scenár sa vyvíjal pre Hrašnovú priaznivo. "Dobre bolo, že som v prvom pokuse hodila toľko, že som sa nemusela o užšie finále obávať. Mohla som aj riskovať a snažiť sa o čo najdlhší hod. Odsledovala som aj trápenie Wlodarczykovej, no nemyslela som si, že to nezvládne, vedela som, že má obrovskú formu a moje predpoklady sa aj potvrdili."

Nad technikou Martiny, členky banskobystrickej Dukly, dozerá český odborník Jiří Koukal. "Bolo to dobré rozhodnutie, začali sme niekedy v máji a som mu vďačná, že sa na to podujal, aj keď bol dosť vyťažený. No a Jožko Párička si tiež zaslúži vďaku, mal na starosti všeobecnú prípravu, to bola jeho zásluha, že som fyzicky bola na tom dobre."

Chuť na zlato sa u Martiny Hrašnovej znásobila. "Tentoraz bolo pre mňa veľmi vysoko a titul je v správnych rukách. Kedy príde môj vrchol ťažko povedať, už pred olympiádou pred dvoma rokmi som si myslela, že sa tak stane v Londýne. Budem robiť všetko, aby som sa posunula vpred, tých 80 metrov je veľmi vysoko a nie je jednoduché sa ak nim približovať. Zdravie je najpodstatnejšie, momentálne ma poslúcha, len keby vydržalo," zapriala si.