Už zajtra, v stredu, a následne aj vo štvrtok, sa o vytúžený postup do skupinovej fázy dvoch najprestížnejších európskych súťaží pobijú dvaja slovenskí zástupcovia. Budete im držať palce?

Komentár Jakuba Mihálika

Na Slovensku je klubizmus veľmi silný. Aspoň na papieri, lebo štadióny zívajú prázdnotou. A možno to nie je ani klubizmus, ale lokálpatriotizmus. Každopádne, v konečnom dôsledku sa fanúšikovia jednotlivých tímov medzi sebou neznášajú. A tak prirodzene svojim znepriateleným klubom nedržia palce ani vtedy, keď sa zápas netýka ich obľúbeného klubu.

Ruku na srdce. Kto z vás, kto sa nachádzate smerom na východ od Bratislavy, v živote prial Slovanu? Kto mimo slovenského Ríma fandil Spartaku? Určite je vás málo. Sám som zo Žiliny a všetky tie nezverejniteľné pokriky na konto spomenutých tímov som ovládal už v prvej triede na základnej škole. Napriek tomu zajtra a pozajtra nebudem stáť na strane priaznivcov BATE Borisov, hoci v Bielorusku majú pekné dievčatá, ani FC Zurich, napriek ich švajčiarskej precíznosti. Budem stáť na strane slovenských klubov. A vy by ste mali tiež!

Slovan Bratislava a Spartak Trnava zajtra a pozajtra budú bojovať aj za vaše kluby. Po dlhých rokoch európskeho marazmu sa konečne vylepšuje obraz slovenského futbalu v zahraničí. Len mierne, ale vylepšuje. 

Celé roky plačeme, že o Slovensko kvalitný futbal ani nezavadí. Teraz máme príležitosť na to, aby na jeseň k nám zavítalo viacero prvo(!)triednych európskych manšaftov. A to je šanca, z ktorej môžu profitovať nielen kluby, ktoré sa proti ním predstavia, ale slovenský futbal celkovo. Môžu potešiť fanúšikov. Môžu inšpirovať mladých, ktorí sa v súčasnosti musia utiekať k tímom tisíce kilometrov vzdialeným a nazývať ich výsledky ako „naše“. Môžu zapísať Slovensko na futbalovú mapu. Môžu zdvihnúť úroveň nášhu futbalu.

Zdá sa mi, že sa tak už aj začalo diať. Už úvodné úspechy slovenských klubov v pohárovej Európe sa okamžite prejavili. Na sebavedomí hráčov, na ich skúsenostiach, na povesti, ktorá s nimi ide, a vďaka ktorej už viacerí figurujú v zápisníkoch európskych skautov. Konečne sa slovenská súťaž rozhýbala a môže výrazne stúpať renkingom súťaží. Že to nie je podstatná vec a o sile súťaže vypovedá kvalita jej všetkých tímov? Povedzte to Portugalsku, ktorého liga je vďaka európskemu pôsobeniu hodnotená ako štvrtá najlepšia a vďaka ktorému majú troch zástupcov v Lige majstrov.

Slovenský futbal má konečne opäť šancu na to dosiahnuť niečo, čo presahuje vlastný slovenský piesoček. Vo Fortuna lige sa môžeme okamžite vrátiť k rivalite. Tá je potrebná. V stredu a vo štvrtok, ale aj v následných odvetách, však držme palce Slovanu a Trnave. A keď nie im samotným, tak držme palce SLOVENSKÉMU futbalu.