Náš posledný zástupca v Európskej lige sa ocitol na kraji vypadnutia. Prehra 1:3 zo Zlatých Moraviec dostala Trnavu do takmer neriešiteľnej situácie. Ak bude chcieť postúpiť, musí streliť vo Švajčiarku tri góly, k čomu jej pomôže už snáď iba zázrak.

Komentár Filipa Chudého

Na úplnom začiatku sezóny, pred prvým zápasom na Malte, vyslovil tréner Trnavy myšlienku, že pre nich je dôležitá domáca liga a európsku súťaž berú iba ako doplnok, ktorý nemá prioritu. Týmto výrokom trochu pobúril futbalovú verejnosť, pričom jeho slová pri hlbšej analýze ani nedávajú zmysel. Ak je pre Trnavu dôležitejšia liga, tak asi má nejaké vyššie ambície v nej, lenže tie sa rovnajú u nás vybojovaniu európskej súťaže. Inak povedané, chcem dosiahnuť to, o čo vlastne nemám žiaden záujem.

Našťastie, na ihrisku to nevyzeralo z trnavskej strany ležérne. Trnavčania dali do toho všetko, priklonili sa k nim šťastie na ihrisku, pri žrebe a ešte aj v tom, že UEFA im dala dvakrát výnimku na štadión v Zlatých Moravciach. Postupy cez maltský Hibernians, gruzínske Zestafoni a škótsky St. Johnstone boli zaslúženou odmenou a v Trnave zažili opäť krajšie futbalové časy. Jednoznačne sa teda ukázalo, že pohárová Európa je dôležitá a zvýšenú pozornosť si zaslúži.

To si uvedomil už aj Juraj Jarábek, ktorý až teraz pred prvým zápasom s Zürichom povedal, že chcú ísť do skupiny, lebo to má prevyšujúce pozitíva. Vedenie vyslalo tiež jasný signál, keď angažovalo Clébera s Jendrišekom. K tomu prišli aj iní hráči, ale už snáď iba Greššák sa dá nazvať posilou, zvyšok je iba doplnenie kádra. Lenže plány sú jedna vec a realita zas druhá. Víťaz Švajčiarskeho pohára je síce už štvrtým súperom Trnavy, ale prvým, ktorý kladie európsky odpor. Pri všetkej úcte k prechádzajúcim súperom, vôbec nie je náhoda, že oni na medzinárodnej scéne nikdy nič nedokázali, kým Zürich už áno, lebo nedávno hrával skupinovú fázu Ligy majstrov, Európskej ligy a aj už neexistujúceho Pohára UEFA.

No ak chce Trnava byť úspešná a do skupín tiež postupovať, takýchto súperov musí vedieť vyradiť, lebo takí sa vždy postavia do cesty minimálne na poslednej prekážke. FC Zürich nie je FC Bazilej, nepatrí do širšej európskej špičky a dá sa s ním hrať. Samozrejme, v kádri má kvalitných hráčov, ale to má aj Trnava, hoci v menšom vydaní.

Zatiaľ sme stále iba v polčase. Ak chce Trnava postúpiť, čo chce, tak dobre vie, že musí dať minimálne tri góly na súperovej pôde. Lenže tie nedosiahne, ak sa bude báť hrať ofenzívne. Včera zápas nevyšiel nielen niektorým trnavským hráčom, ale aj trénerovi. Keď prehrávam 1:3, tak nestiahnem z trávnika najlepšieho hráča, ktorý dokáže niečo na súpera vymyslieť. A nedržím na ňom dvoch centrálnych stredopoliarov, ktorým to celý zápas nejde. Ale idem do rizika, lebo iba kontaktný gól niečo rieši, aj keby bolo 1:4, tak veľký rozdiel by to oproti výsledku 1:3 v postupových šanciach neurobilo. Lenže v poslednej fáze zápasu si Trnava nevytvorila ani náznak šance. Ak bude takto Zürich kontrolovať aj odvetu a Trnava sa bude báť hrať ofenzívne, potom ani zázrak nepomôže. Ale dokým nádej nezomrela, hoc je menšia ako malá, tak sa treba o zázrak pokúsiť.