Bratislava 1. septembra (TASR) - Vedúci predstavitelia slovenského futsalového majstra Slov-Matic FOFO Bratislava, prezident Martin Grendár a tréner Ján Janík, zverejnili na klubovom webe stanoviská k reprezentačnej kauze. V nej sa štrnásť futsalistov Slov-Maticu FOFO Bratislava v auguste vzdalo práva reprezentovať Slovenskú republiku, pričom všetci hráči poslali svoje stanovisko v listoch s rovnakým znením predsedovi Slovenského futsalu (SF) Dušanovi Dobšovičovi.

Športová redakcia TASR uvádza obe stanoviská v plnom znení bez redakčných úprav:

"Vážení páni! Vzhľadom k tomu, aká rozsiahla diskusia sa v posledných dňoch o futsale rozpútala, aj keď som sa držal dlhšie bokom. Vyslovím i ja svoje stanovisko.

V sálovke fungovala reprezentácia kvalitne 20 rokov 1984-2003. Futsal repre špičkovo 11 rokov. To máme spolu 30 rokov. My všetci milujeme futsal. Aj ja osobne. Dlhé roky som bol však len repre fanúšik. Ale, od roku 1999, som sa stal jej priamym účastníkom. Za 15 rokov práce som pre slovenský futsal urobil organizačne, poradensky, prakticky i finančne absolútne maximum, a to všetko nad rámec práce v klube. Väčšina ostatných majiteľov klubov pre reprezentáciu navyše, neurobila vôbec nič. Matne si spomínam sem tam na "drobné" od pánov Pavlikovského, Havrilu, Forra, či teraz Zwingera. Ja som priamo reprezentácii, okrem mnohých stoviek hodín prace, venoval státisíce korún a neskôr i desaťtisíce eur. Len predsedovia Okánik, Baďura, Čambal, Totka a pán Gažo a kapitán Mikita majú predstavu, o týchto sumách. Všetko fungovalo skvele. Len ten postup unikal. Najskôr po prehrách s topfavoritmi Španielskom a dvakrát Ukrajinou. Potom o mizerný gólik v roku 2009, keď zápas Srbov "náhodou" končil tri minúty po nás. A potom hnusným podvodom Rumunsko - Česko. Potom opäť Španielsko a nešťastných 104 sekúnd s Azerbajdžanom. A Chorvátsko. Jednoducho. Nikdy nám to nevyšlo a ku podvodu sme sa neuchýlili, akosi to "nevieme". Ale reprezentácia fungovala ako špičkovo zabezpečený tím... A tak po Chorvátsku, pre zdravotné problémy, som sa rozhodol moju činnosť manažéra repre ukončiť.

Už v októbri 2013 bola situácia v slovenskej reprezentácii frustrovaná, napätá a zadlžená. Začiatkom novembra 2013 som mal posledný dlhý rozhovor s predsedom Totkom. Dve hodiny sme všetko kreslili na papier a? Našli sme riešenie, ako oddlžiť slovenský futsal tak, aby v máji 2014 boli dlhy nula. Áno, boli to tvrdé škrty a úsporné opatrenia, ale v období, keď prakticky v reprezentačnom futsale "o nič" nešlo a verejnosť by to nielen bola pochopila, ale určite i kvitovala. Pre tento úsporný materiál sa nám podarilo získať i súhlas dvoch členov VV, a tak som ja končil vo funkcii pokojný, že sa futsal na Slovensku oddlží a ozdraví a postaví opäť na zdravé silné nohy. Bohužiaľ. Na výbore 30. novembra sa úplne, ale úplne všetko zmenilo. Úsporný plán bol zavrhnutý (už sme mohli byť dnes vysmiati bez dlhov) ako kacírstvo a miesto toho nastalo megalomanské šialenstvo, ktoré trvá až dodnes. Ale to už išlo a ide mimo mňa. A podľa mnohých článkov z týchto dni, sa plánuje ešte rozsiahlejšie megalomanstvo, ako tu bežalo od novembra... Od toho, čo sa deje od novembra 2013 sa plne dištancujem, a len privátne som niekoľkokrát naznačil, že sa mal realizovať tvrdý, nekompromisný úsporný plán. Ale to už dávno nie je moja starosť. Len mi je jasné, že toto, čo sa deje dnes, je len logickým vyústením megalomanských, nereálnych rozhodnutí z 30.novembra. To je moje stanovisko, ako prezidenta klubu Slov-Matic FOFO Bratislava. K otázke vzdania sa hráčov reprezentovať, som sa už jednou vetou vyjadril. Je to rozhodnutie hráčov. Sú to dospelí ľudia a ich stanovisko sa môže uberať i týmto smerom. A keď si tak zo trikrát prečítam siahodlhé materiály na stránke Futsal Slovakia, aj ich stanovisko chápem.

Ing. Martin Grendár, prezident klubu"

"Situácia v ktorej sa momentálne nachádza slovenský futsal, vyvrcholila minulý týždeň, kedy sa 14 hráčov, reprezentantov zo Slov-Maticu vzdalo práva reprezentovať krajinu. Vnímam to ako ich postoj, ale aj krajné riešenie. Kapitán tímu, Ladislav Mikita, zároveň povedal, že spoločné rozhodnutie kabíny, môže byť len dočasné. Verejnosť sa preto pýta, čo sa vlastne stalo. Problémov a otáznikov je veru dosť. Aj keď futsal nie je olympijským športom a ani na Slovensku ho širšia verejnosť možno nepozná a nemá takú mediálnu podporu, či popularitu, ako iné halové športy, máme vcelku silnú členskú základňu v podobe množstva registrovaných hráčov a klubov. Z tohto pohľadu má futsal silné čísla a ohromný potenciál. Sme dlhodobo stabilným športovým odvetvím, ktorý dnes zastrešuje SFZ a v Európe silná UEFA. V záujme rozvoja tohto športu na Slovensku, je preto nesmierne dôležité kto a ako túto organizáciu vedie. Ja tvrdím, že osoba prezidenta zväzu je vskutku kľúčová. Preto sa pýtam: Máme takého človeka, ktorý má organizačné schopnosti? Skúsenosti s riadením? Vie riešiť kritické situácie? Je nezávislý a nekumuluje funkcie? Je komunikatívny? Je osobnosťou a rovnocenným partnerom po línii SFZ a v komunikácii s reklamnými partnermi či klubmi? Má jasne stanovené ciele a priority a vie akým smerom sa má uberať náš šport? Pozná vôbec európsky futsal? Vie hospodárne a efektívne narábať s finančnými prostriedkami, ktoré dostávame z rôznych zdrojov a je jedno, či zo štátnych, alebo súkromných? Je všetko transparentné? Otázok je akosi veľa, odpoveďou by mali byť činy. Teraz sa zameriam, len na problémy okolo reprezentácii, ako to bolo a čo sa stalo. Podľa môjho názoru sa „kvalita“ práce bývalého, ale aj súčasného prezidenta ukázala začiatkom roka 2014, kedy sa objavili prvé problémy. Absolútne necitlivo a nepochopiteľne VVSF odvolal k 31.12.2013 všetky realizačné tímy pri U-19 a U-21. Pripomínam, že to boli dobre fungujúce reprezentácie, boli obsadené posty trénerov, mali svoj program, plnili stanovené ciele, mali výsledky. Koncepcia, na ktorej som sa ako reprezentačný tréner seniorského výberu podieľal prinášala svoje ovocie. Osobne som členov výkonného výboru na ich zasadnutí a za prítomnosti oboch mládežníckych reprezentačných trénerov v novembri 2013 prosil, aby po mojom odchode z funkcie trénera (končila mi zmluva 31.12.2013) nechali U-19 a U-21 v pôvodnom zložení a aby nič nemenili, nakoľko som na to nevidel žiadny dôvod. Ako to dopadlo? A aká je situácia dnes? Posúďte sami. Prišlo k odvolaniu všetkých realizačných tímov, následne VVSF svojím tendenčným a zmanipulovaným hlasovaním rozhodol o novom trénerovi pri U-21 a U-19, čo prinieslo takú vlnu nespokojnosti a negatívnych reakcií z hnutia, že sa im to celé rozsypalo, ako domček z karát. Na dlhé mesiace ostali paralyzované všetky reprezentačné výbery. Ešteže tu bol nový reprezentačný tréner, Španiel Marcos Angulo, ktorý doslova hasil vzniknutú situáciu a len vďaka jeho ochote, ako tak tieto výbery fungovali. Dnes je koniec augusta, čiže 8 mesiacov trvá tento stav a nebyť blížiacej sa V4 a konferencie, tak sa tento problém azda ani nevyrieši. Môj názor? Za vzniknutým problémom treba hľadať bývalého, ale aj súčasného prezidenta zväzu, či pánov z výkonného výboru. Vráťme sa ale späť k podstate veci. Problémy neobchádzali ani seniorskú reprezentáciu. V prvom polroku VVSF oznámil, že prioritou budú mládežnícke reprezentácie, nakoľko seniorská repre má „hluchý“ rok a nehrá sa žiadna kvalifikácia. Nič by som voči tomu nemal, pokiaľ by sa to nedotklo samotného fungovania okolo seniorského tímu. Pripomínam len, že z pôvodného realizačného tímu skončil asistent, ďalej kľúčový člen a podľa mňa nenahraditeľný Martin Grendár, ktorý bol manažérom reprezentácie, skončil tiež dlhoročný fyzioterapeut a nedávno to prestalo baviť aj kustóda, technického manažéra a vedúceho mužstva v jednej osobe. Horšie však bolo to, že sa rozhádali dvaja asistenti, ktorých si vybral tréner Angulo. Hráči boli vtiahnutí do týchto udalostí a riešili sa nefutsalové veci. Na kľude to určite nikomu nepridalo. Treba však povedať, že Marcos Angulo na tom nenesie žiadnu vinu, on prišiel pracovať a pomôcť slovenskému futsalu a ani len netušil, čo sa stalo.

Hráči stratili pohodu a určitý komfort, na ktorý boli zvyknutí, no aj napriek tomu si plnili svoje reprezentačné povinnosti, verili sľubom bývalého a potom aj súčasného prezidenta, ktorí ich ubezpečovali, že hľadajú riešenia na zlepšenie situácie. V tom čase začali prenikať informácie o obrovskom dlhu, ktorý tlačí pred sebou slovenský futsal. K tejto téme sa vyjadril prezident Slov-Maticu, preto o tom nebudem písať. Prišli však ďalšie otázniky. Na júnovom reprezentačnom zraze sa ťažšie zranil Gabriel Bartošek. Všetci si zrazu uvedomili, že tu je jeden problém, ktorým sú poistky hráčov, v čase reprezentačných povinností. Hráči v podstate ani netušia, ako sú chránení. Na klubovej úrovni je to ošetrené, ale ak sa hráč ťažšie zraní v reprezentácii, môže prísť o všetko. Peniaze. Pri tejto príležitosti chcem napísať aj niečo o peniazoch. Hráč seniorskej reprezentácie má nárok na diéty vo výške 20 eur na deň, je to oficiálne schválená suma, ktorá sa vypláca spätne o mesiac. Keďže v čase reprezentačného zrazu neberie hráč v klube nič, hrá v podstate zadarmo. Za 8 mesiacov však nevidel, okrem trénera, žiaden hráč a člen realizačného tímu, ani euro, čím sa vlastne stali nedobrovoľne malými sponzormi reprezentácie, vo výške cca 200-500 eur, v závislosti od počtu nominácii v roku 2014. Z uvedeného je vidieť, že naši hráči sú naozaj amatérskymi športovcami, ktorí pracujú v skromných podmienkach a je vylúčené ich preto podozrievať z nejakej chamtivosti. Čo bude ďalej? Ťažko povedať, ale keď čítam vyjadrenie k vzniknutej situácii od pána Dobšoviča a na druhej strane sledujem koncepčnú prácu trénera Angula, tak mi je jasné, že každý hovorí o niečom inom. Zrejme by si oni dvaja mali povedať, akou cestou chcú ísť a akú koncepciu budú preferovať. Kým dočasný prezident vyhlásil, že sa končí dlhoročná koncepcia, jeden klub = reprezentácia, je tu opačný názor španielskeho trénera, ktorý si absenciu hráčov Slov-Maticu z dlhodobého hľadiska nevie ani predstaviť. Pripomínam len, že pri nástupe k slovenskej reprezentácii vyhlásil, že prijať takúto ponuku, bolo jasne motivované tým, že tu máme silný klub, ktorý už niekoľko rokov pracuje koncepčne s hráčmi, špecializujúcim sa na futsal a jeho doterajšie výsledky sú toho dôkazom. Všetky nominácie na zápasy "A" mužstva za jeho pôsobenia pri reprezentácii to iba potvrdili. Len čas ukáže, ako sa toto skončí. Kvalifikácia je za rohom a my v tomto čase riešime otázku priorít. Tento stav naozaj neprospieva nikomu. Na najbližšej reprezentačnej akcii V 4, sa predstavia hráči, ktorí by sa tam asi v tomto čase nedostali. Majú preto príležitosť sa ukázať na turnaji, ktorý by mal práve slúžiť na otestovanie si nových, mladších hráčov a nabrať tak skúsenosti. S týmto problém nemám, práve naopak, výber je postavený z hráčov vicemajstra - Pinerola a netreba sa obávať nejakého zlyhania. Práve naopak, môžu iba prekvapiť. Len z dlhodobého hľadiska, z pohľadu náročných kvalifikačných zápasov, neverím, že dokážeme nahradiť 14 asi najlepších futsalistov Slovenska. To by bol hazard. Pán Dobšovič síce tvrdí, že na slovenských a českých palubovkách behá dostatok kvalitných hráčov, ktorí môžu perspektívne tento výpadok nahradiť. Počkám si, či si túto filozofiu osvojí aj tréner Angulo. Na týchto pár príkladoch je vidieť, ako pracuje súčasné vedenie na úrovni reprezentácii. Iste sa nájdu oblasti, kde by sme im krivdili, keby sme povedali, že všetko robia zle. To by už bola asi demagógia. Takto to naozaj asi nie je, ale za situáciu, ktorá nastala nesú zodpovednosť práve oni. Dvadsiateho septembra sa bude voliť nový predseda zväzu. Delegáti svojím hlasovaním rozhodnú o smerovaní futsalu na Slovensku. Ja osobne verím, že si zvolíme človeka, ktorý dokáže, nie len upokojiť súčasnú situáciu, ale predovšetkým priniesť nový impulz a nové vízie, ktoré oživia momentálne stagnujúcu organizáciu.

PaedDr. Ján Janík, tréner klubu"