Už zajtra štartuje najprestížnejšia európska hokejová súťaž, KHL. Slovenský zástupca Slovan Bratislava odštartuje svoj zápasový program vo štvrtok, no už dlhšie je známe, v akej zostave tento rok KHL odohrá. Ako ju zhodnotiť?

Komentár Jakuba Mihálika

Po prvosezónnom ošiali prišlo v bratislavskom Slovane k minuloročnému vytriezveniu, ku ktorému dopomohol fakt, že sa už nemohli spoľahnúť, ani na zámorské hviezdy, ktoré Slovan ťahali do play-off, ani na diváka, ktorý bol v úvodnej KHL sezóne Belasých ich najlepším hráčom. A tak o výsledky museli bojovať tí, o ktorých vlastne ide. Hráči. Ale keďže aj v uplynulej sezóne pôsobil náš zástupca v milionárskej súťaži ako chudobný príbuzný, sila hráčskeho kádra nebola oslnivá. Aj preto len tri celky v Západnej konferencii skončili až za klubom z nášho hlavného mesta.

Samozrejme, že s podobným výsledkom nemohla panovať spokojnosť. Ohlasovalo sa veľké súpiskové zemetrasenie. To s prižmúrenými očami aj prišlo. No naozaj je Slovan teraz konkurencieschopnejší?

S pokojným svedomím sa dá povedať, že sa Belasí posilnili. Po minulom roku však nebolo náročné preskočiť latku, pretože v polovici súťaže už za Slovan takmer nemal kto hrať. Posilnili sa najmä v zadných radoch. Reprezentační obrancovia ako Ivan Baranka, či Tomáš Starosta sú naozaj hráči, ktorí môžu pozdvihnúť mužstvo. Pri návrate Sersena, pri skúsenejšom Štajnochovi, so statným Mihálikom a spoľahlivým Sigaletom, či Mojžišom, by sa bratislavskí diváci nemuseli báť, že ich tím súperi budú cvičiť ako malých Škoulákov. Upgrade na oniečo vyšší level by sa mal prejaviť aj v bráne, kde stálici Janusovi pribudla konkurencia v podobe Švéda Backlunda. A čo je pozitívne, chrbát im môže kryť slovenská omladina, Samo Baroš.

To by boli pozitíva. Áno len, a zároveň až, dve: lepší káder ako minulý rok, lepšia obrana. V Bratislave však opäť zabudli na útok. Už v minulej sezóne sa Slovanisti trápili najmä v koncovke. Najproduktívnejší hráči tímu atakovali čísla mierne nadpriemerného obrancu. Navyše, ten úplne najlepší v tejto štatistike, Michel Miklík, už bratislavské ľady nebrázdi.

Belasí stratili navyše aj morálnu podporu, veď prínos Mira Šatana po návrate pred olympijskou prestávkou, bol viac ako zjavný. Odišiel aj Branko Radivojević, ten mal však sezónu, ktorá by sa dala zhrnúť krátkou poviedkou: Hľadá sa Nemo...nenašiel sa.

Stratu dvoch najvýraznejších postáv slovanistickej ofenzívy bolo treba nahradiť. Namiesto Šatana prišiel Laco Nagy, ktorý už neraz dokázal, že vie potiahnuť tím, aj ako líder, aj bodovo. No za ním je to opäť nuda ako v piatok večer pri telke. Slovinské ro(c)kové duo Rok Tičar – a Žigo Pálffy, teda vlastne Žiga Jeglič, nedosahuje kvality na to, aby v KHL dosiahli 50-60 bodov za sezónu. Tomáš Surový už roky nie je tá útočná hrozba ako kedysi miestami v Pittsburghu a jeho prínos je skôr opäť vo všestrannosti a práci dozadu.

A tak sa po roku opäť pýtame: Kto bude za Slovan strieľať góly?

Slovanisti sľubovali súpiskovú revolúciu. Tá nastala len v obrane. V útoku sa opät budú spoliehať na to, že rany slepými nábojmi zablúdia do súperovho srdca. Pri objektívnom zhodnotení kádra Slovana sa nejednému fanúšikovi v hlave objaví tá dotieravá myšlienka o tom, že to na play-off opäť bude len, ak zázrak. Snáď ju modrastý orol čo najrýchlejšie rozďobe.