V náväznosti na nesúhlasné prejavy fanúšikov Legie Varšava s rozhodnutím UEFA o kontumácii odvetného zápasu predkola Ligy majstrov proti Celticu Glasgow, mi začína UEFA pripomínať diktatoriát. A to nie je dobré znamenie.

Komentár Jakuba Mihálika

Asi každý, kto aspoň letmo sleduje futbal zachytil informáciu o tom, že Legiu Varšava predstavitelia UEFA svojim rozhodnutím o kontumácii odvetného zápasu proti Celticu prakticky vyradili z Ligy majstrov. Legia totiž v nadstavenom čase postavila do zápasu hráča, ktorý mal stáť pre trest. A napriek tomu, že by poľský klub jednoznačne postúpil, kvôli nedovolenému hráčovi museli miesto uvoľniť Celticu a uspokojiť sa len s Európskou ligou. Mnohí hromžili, veď uvedený hráč podľa nich neovplyvnil zápas a Legia s prehľadom postupovala. Sťažovali sa na zaujatosť v prospech veľkého škótskeho klubu, ktorý by pravdepodobne UEFE priniesol viac peňazí.
Pravidlá sú však pravidlá.  A či je hráč z Poľska, Bangladéšu alebo z Anglicka, jeho zaradenie do zápasu sa rovná kontumácii. Môžete sa spýtať futbalistov Kapverd, ktorí takto prišli o sľubne rozbehnutú kvalifikáciu na MS v Brazílii. Ak je váš manažment natoľko hlúpy, že si nevšimne základnú vec, musíte viniť jeho, nie orgán, ktorý sa pridŕža pravidiel.
Zatiaľ, čo rozhodnutie UEFA v tomto prípade môžeme nazvať nespravodlivým, „svinským“, no správnym, kroky UEFA hneď po tomto incidente už správnymi nazvať nemôžeme.
Sklamaní varšavskí fanúšikovia svoje znechutenie z rohodnutia UEFA dali najavo hneď v ďalšom vystúpení na európskej pôde. V predkole Európskej ligy rozprestreli obrovský transparent, zobrazujúci UEFA ako hamižnú sviňu, ktorá nehľadí na výsledky, ale na peniaze. A to nemali. Teda aspoň podľa UEFA. Tá vraj tento transparent nenechá bez odozvy.
Vo futbale sme už evidentne dospeli do štádia, v ktorom sa federácie správajú ako diktátor. Diktátor, proti ktorému sa nemôžete ozvať, lebo, ak áno, potrestajú vás. Nielen vás, potrestajú klub, divákov a vlastne aj samú seba, keďže zápasy bez divákov nikoho nezaujímajú, tobôž nie sponzorov. Dospeli sme do štádia, keď je UEFA ako urazený rozmaznaný šľachtic, ktorý dá vytrhnúť jazyk každému, kto sa ozve počas toho, ako šľachtic rozpráva o svojej pompéznosti. A to je nebezpečná vec.
Európsky a koniec koncov aj svetový futbal dospel do štádia, v ktorom to už nie je len o futbale. Futbalové federácie rozhodujú o tom, ktoré národné zväzy nie sú autonómne, futbalové federácie dokonca rozhodujú o tom, ktorá krajina vedie dobrú zahraničnu politiku (viď uvažovanie o odobratí organizácie MS Rusku), futbalové federácie dokonca rozhodujú o tom, čo je a čo nie je povolené v rámci slobody prejavu. Dospeli sme do štádia, v ktorom urazená pýcha jednotlivcov ovláda aj taký fenomén, akým je šport.