Slovenská futbalová reprezentácia po dlhej dobe vyhrala zápas v Žiline, ale to je pomaly jediná radosť. Naša hra nebola dobrá, ale ešte horšie bolo to, že diváci po záverečnom hvizde rozhodcu vypískali našich reprezentantov, pritom oni boli ešte horší!

Komentár Filipa Chudého

Zápas s malou futbalovou krajinou je veľmi nevďačný, pretože v ňom prakticky nemáte čo získať, môžete iba stratiť. Malta sa medzi malých stále radí, hoci ja osobne ju za úplného futbalového trpaslíka nepovažujem. Vo svetovom rebríčku je síce až na 150. mieste, ale stále je za ňou až 59 krajín. Kto trochu sleduje futbalové výsledky za posledných päť rokov, tak dobre vie, že Malťania dosiahli viacero zaujímavých výsledkov. Lenže aj tak je v ponímaní širokej verejnosti u nás braná za úplného outsidera a spadá do kategórie Andorry a San Marina, hoci má výrazne lepšie výsledky. Zámerne som do tejto kategórie nezaradil Luxembursko, nášho súpera v kvalifikácii, pretože to už vonkoncom nepatrí medzi futbalových trpaslíkov, tak aby ste sa na to pripravili aj mentálne. Myslím konkrétne tých, čo žijú v ilúzii, že takýmto súperom musíme dať trojku do polčasu.

V dnešnom futbale už také niečo neexistuje. Futbalisti z každej krajiny sa naučili behať celý zápas, vedia dodržiavať taktiku a keď sa všetci jedenásti postavia pod loptu, má s tým problémy každý súper. A problémy pre útočiace mužstvo sa ešte znásobujú, keď nemá žiadnu oporu v hľadisku, čo bol ukážkový príklad včerajšieho žilinského zápasu.

Slovenskí futbalisti proti Malte nehrali dobre, čo si musíme povedať, no oni to vedia najlepšie, čo po zápase aj potvrdili. Výkon sa nepáčil ani Jánovi Kozákovi, ale bol rád za víťazstvo, lebo dobre vie, že v dnešnej dobe je ťažké vyhrať hocijaký medzištátny zápas. Lenže ja si dovolím tvrdiť, že ešte horší výkon podali fanúšikovia v hľadisku, teda lepšie povedané boli to iba diváci a nepodali žiadny fanúšikovský výkon!

Po troch minútach hry zaznelo niekoľkosekundové skandovanie „Slovenkóóó“, to sa v ešte menšej miere zopakovalo v druhom polčase (58. minúta), ale inak to bol zápas bez atmosféry, že to isto bude zaujímať aj NASA... Diváci sa prejavili ešte dvakrát, keď najprv v 89. minúte a potom po skončení zápasu vypískali našich reprezentantov. Osobne nemám nič proti tomu, keď niekto dá najavo svoju nespokojnosť, lebo v demokratickej spoločnosti má na to právo, ale haniť niekoho za výkon, keď ja som ešte horší, mi príde ako pokrytectvo.

Títo ľudia by si mali uvedomiť, že Malťania nie sú žiadni „roboši“, ktorí zhodia montérky, odídu od miešačky, oblečú si národné dresy a idú si len tak zahrať pre radosť. V Európe už vyslovene slabého súpera nezoženiete, preto buďme radi za najtesnejšie víťazstvo. Lebo radšej vyhrať po slabom výkone, ako prehrať po dobrom.