Po včerajšku sú obe naše najstaršie reprezentácie blízko veľkým úspechom. Dosiahnu ich len, ak ostanú nohami na zemi, no zároveň budú veriť v ich dosiahnutie.

Komentár Jakuba Mihálika

Koľkokrát sa to už stalo? Slováci po zbabranom zápase zrazu vytiahli veľký výkon a veľký výsledok. Anglicko -> Česko. Slovinsko -> Poľsko. Paraguaj -> Taliansko. Lichtenštajnsko -> Bosna. Mohli by sme pokračovať. Slovenská reprezentácia je jedna veľká hojdačka. Zahráva sa s náladami slovenských priaznivcov, ktorí sú potom zmätení ako Balotelli v rozlišovačke. Naposledy sme sa toho dočkali v uplynulých dňoch. Po matnom výkone proti Malte prišiel skvelý výkon na Ukrajine. Z bodu mrazu sa razom naši priaznivci opäť dostali do varu a okamžite volajú po postupe.

Rovnako však, ako sme sa neraz vypäli po blamáži k heroickému výkonu, zažili sme aj opačný smer. Po dobrom výkone, prepadák. Viď Rusko -> Arménsko. Preto netreba kričať hop skôr, ako sme preskočili. Veď slovenská psychika je už raz taká. Do oblakov sa dostáva až príliš rýchlo.

Napriek tomu je potrebné si uvedomiť, ako blízko sme veľkým veciam. Dvadsaťjednotka môže konečne postúpiť na ME. „Junior-Euro“ je úspechom tým dupľom, že sa na turnaj prebojuje len 7 mužstiev. Keď si uvedomíme, s akou základňou hráčov každoročne pracujú veľké futbalové krajiny, je to pre tento slovenský ročník skvelá vizitka. A kto videl, s akou vervou sa o túto šancu naši potenciálni hráči bili, musí v postup veriť.

A seniorská repre? Po skvelom výsledku proti nášmu priamemu sokovi v boji o postup na EURO, a na jeho pôde, síce môžeme opojení troma bodmi hneď v zápätí naraziť na obrubník, no v tomto prípade sa to očakáva. V tomto prípade nejdeme po porážke favorita hrať proti niektorému z európskych trpaslíkov, ktorý nás už tradične z oblakov zostrelí obyčajným prakom. Hráme proti Španielsku, s ktorým chytať v oblakoch môžeme my. Preto môžeme hrať uvoľnene a budovať si pozíciu pre ten jeden cieľ.

V tejto kvalifikácii je hriechom nepostúpiť. Z 53 zúčastnených postupuje 23, a pri všetkej úcte, tímy ako Lichtenštajnsko, San Maríno, Malta, Gibraltar, Andorra, či Luxembursko, reálne na postup nemajú. Po skvelom rozbehu, aký sme zažili včera, je postup imperatívom.
Netreba kričať hop, kým sme nepreskočili. Ale netreba ani hrať hlúpeho vtedy, keď netreba. Obe naše najstaršie reprezentácie majú rázne nakročené k historickému úspechu. Tvrdou prácou, bez emočnej preexponovanosti (copyright Ladislav B.) a so zdravím sebavedomím, naň jednoducho musíme siahnuť. Kedy, keď nie teraz?