Portugalská futbalová reprezentácia má nového trénera. Po odstúpení Paula Benta, ktorý sa vzdal funkcie po prehre s Albánskom, nastupuje ku kormidlu Fernando Santos. Je angažovanie bývalého kouča Grécka dobrým krokom pre Portugalsko?

Selecao portuguesa nemá za sebou práve vydarené obdobie. Napriek tomu, že sa môže pochváliť úradujúcim najlepším futbalistom sveta, výsledky portugalského národného tímu sú od EURA 2012 žalostné. Len záblesky geniality Cristiana Ronalda dostali Portugalsko najprv do baráže o MS a potom aj priamo na Mundial v Brazílii. V nej ale CR7 zápasil so zranením a Portugalsko sa potupne so svojou bývalou kolóniou lúčilo už po základnej skupine. V rovnakom trende začali červeno-zelení aj v kvalifikácii na ME 2016, keď doma šokujúco podľahli Albánsku. A tak sa musel Paulo Bento pakovať.

Už počas predchádzajúcich mesiacov totiž čelil kritike zainteresovaných. Napriek enormnému ofenzívnemu potenciálu, hral Bento príliš zamerane na defenzívu a defenzíva často horela. A napriek veľkým prísľubom do budúcnosti, ktoré sa za uplynulé mesiace ukazovali, lipol na „overených značkách“, ktoré však strácali na svojej povesti. Preto nebolo prekvapením, že sa bývalý reprezentačný stredopoliar s tímom rozlúčil.

Prekvapením je však meno jeho nástupcu. Fernando Santos je skúsený tréner, ktorý okrem reprezentácie Grécka, trénoval aj FC Porto, Sporting, či Benfiku. No nie je tým, ktorého Portugalsko hľadalo.

Ak totiž neprajníci kritizovali Benta za jeho štýl hry, Santos je ešte výraznejší vo svojom defenzívnom prístupe. Na gréckej lavičke síce dokázal priviesť futbal hraný na preteky v parkovaní a následné protiútoky takmer k dokonalosti, čo by práve Ronaldovi, okolo ktorého zaiste bude chcieť stavať svoj tím, malo vyhovovať, no to nie je všetko. Portugalsko totiž rýchle protiútoky s Moutinhom, či Velosom v pozícii štartérov a v rýchlych krídlach ako Ronaldo, či Nani, zvládnuté malo. Problém nastával pri scenári B, teda, keď malo útočiť do plných. Nemyslím si, že Santos dokáže výrazne vylepšiť túto hernú alternatívu.

Ako problematické vidím Santosovo angažovanie aj z iných hľadísk. Portugalsko potrebovalo novú, čerstvú krv, ktorá privanie nový vietor do národného tímu. Kouč Santos sa už v 60 rokoch pravdepodobne novým kúskom učiť chcieť nebude, a tak ostane verný svojmu štýlu. Portugalsko navyše doslova baží po generačnej obmene, keď hráčov ako Meireles, Helder Postiga, Bruno Alves, či Hugo Almeida, musia nahradiť William Carvalho, Bruma, André Gomes a ďalší nádejní mladíci, ktorí ukazujú obrovský potenciál, no v predošlom období mali jednoducho smolu. Nie je úplne isté, že konzervatívny Santos bude mať na podobnú zmenu odvahu.

No a posledným mínusom, hovoriacim v neprospech Fernanda Santosa je fakt, že si so sebou nesie aj osemzápasový dištanc, ktorý vyfasoval za extempóre s rozhodcami pri zápase MS Grécko – Kostarika. Portugalsko sa síce bude snažiť tento dištanc zmierniť, no, ak sa im to nepodarí, národný tím bude pri zápasoch bez svojho hlavného trénera až do úplného konca kvalifikácie na EURO 2016. A to nie je normálne.
Portugalsko sa teší na novú éru svojej reprezentácie. Silná generácia na čele s najlepším futbalistom planéty by si nejaký úspech zaslúžila. Mám však pocit, že Fernando Santos nie je tým správnym mužom na to, aby sa jej to podarilo.