Manchester City vo včerajšom domácom zápase Ligy majstrov opäť nebodoval naplno. Je to predzvesťou ďalšej neúspešnej avantúry Citizens v Lige majstrov? Čo je príčinou ich nedostačujúceho európskeho pôsobenia?

Keď sa arabskí šejkovia pred rokmi rozhodli vstúpiť do štruktúr Manchestru City, mierili vysoko. Prioritou nebolo „len“ ovládnutie domácej scény, no podľa ich slov mali vytvoriť novú protiváhu gigantom európskych súťaží, ako Real Madrid, AC Miláno, či FC Barcelona.

Prešlo pár rokov. Dosť na to, aby sa dalo hodnotiť. Manchester City, s prižmúrením očí, splnil cieľ v rámci anglického futbalu. Veď za posledné štyri sezóny získali Citizens dva tituly a neskončili horšie ako tretí. V Európe sa však hrá iná pesnička a do jej nôt sa mužstvo z Etihad Stadium nejak nevie trafiť. Za orchester väčšinou zodpovedá dirigent a keď mal v rukách paličku Roberto Mancini, nahlas sa hovorilo o tom, že ju drží nesprávny človek. Prišiel Pellegrini, vyhral v prvej sezóne anglický titul, no ani on pri tónoch hymny Ligy majstrov nevie udržať správne tempo. Kde je teda problém?

Milionársky klub minul na výstavbu svojho skutočne blyštivého kádra nemalé čiastky. A tak sa prirodzene očakáva, že v európskych súťažiach musí hrať prvé husle. Mnohí argumentujú tým, že skúsenosti z Ligy majstrov sa nedajú nabrať cez noc a za arabské peniaze. Ale čo potom PSG? Ako to, že v uplynulých ročníkoch bol klub podobného razenia oveľa úspešnejší a pritom hrá „len“ francúzsku ligu, má rovnako „neskúsených“ hráčov a ešte menej skúsených trénerov, v porovnaní so City. Iste, PSG už pred rokmi v najprestížnejšej klubovej súťaži pôsobilo, ale to bolo vtedy a teraz je teraz. Ani jeden človek v kádri túto éru nezažil. Vo funkcionárskych stoličkách nájdeme maximálne Vikasha Dorassa, ktorý pred rokmi pílil súperov Lyonu. Niečo v Manchestri robia zle. A nebude to len tým, že mala modrá časť Manchestru v uplynulých troch sezónach smolu na žreb, či už v skupine, alebo potom v osemfinále.

City stratilo body aj včera. Opäť nedokázalo vyhrať úvodný zápas na domácej pôde a po dvoch kolách má len jediný bod. O postup sa razom výraznejšie hlási AS Rím, teda tím, ktorý neúčinkoval v Lige majstrov nejaký ten piatok a naposledy asi zaujal debaklom 7:1 na vlastný účet u susedov Citizens, na Old Trafforde. Aj to je dôkaz toho, že City sú v Lige majstrov nepresvedčiví.

Čo je teda dôvod? To ostáva záhadou. Ja tipujem nedostatok dôvery vo vlastných radoch. City idú do každého zápasu v Premier League ako favorit. V Lige majstrov tak nepôsobia. Za všetky tie roky, ktoré pôsobia v Lige majstrov, nezaznamenali to prelomové víťazstvo, ktoré by ich samých presvedčilo, že na to majú. Teda, oni ho zaznamenali, keď minulý rok porazili Bayern na ich vlastnej pôde, no v zápätí prišla studená sprcha v podobe podceňovania význam posledného zápasu skupiny, v ktorej bolo o postupujúcich rozhodnuté už prakticky po žrebe. Navyše, z prvého miesta City chytili Barcelonu, a tak celá tá snaha proti Bayernu vyšla navnivoč. Na prelomové víťazstvo tak City čaká. A to môže byť problémom. Nie nesprávna taktika, ktorá je mimochodom častým problémom tohto tímu. Veľké kluby vyhrávajú, aj keď sa ich tréner zobudí hore zadkom a zažíva jeden z tých dní, kedy by sa do správnej taktiky netrafil, ani keby mu ju na podnose priniesol velikán typu Ferguson. Nie je to ani nedostatkom skúseností.

City je v súčasnosti veľkoklubom. Svedčia o tom jeho hráči, ktorí môžu konkurovať hocakému tímu, svedčí o tom ich tréner, svedčia o tom ich výsledky. Aby sa však veľkoklubom stali aj v európskom merítku, musia sa tak začať správať na ihrisku. Ak nie, budeme naďalej sledovať zakríknutého tigra, ktorý je „frajer“ len v domácej ohrade. Ak nie, Citizens si budú musieť na dobytie Európy počkať pekne dlho.