Prekonaná švédska prekážka znamená pre slovenský hokej prvé olympijské semifinále v ére samostatnosti. Ako sa na tento obrovský úspech pozerá náš reprezentačný tréner Ján Filc?

Agentúra SITA prináša rozhovor s úspešným koučom po dramatickom štvrťfinále, ktoré Slováci v Canada Hockey Place vyhrali nad obhajcami olympijského zlata 4:3.

Na rozdiel od duelu s Nórskom ste si štvrťfinále proti Švédsku zrejme z lavičky užívali...

Tento zápas som si naozaj skutočne užíval. Najmä to obrovské nasadenie hráčov na ľade aj mimo neho. Bola to úžasná energia, ktorá z hráčov vyžarovala a oni našli tú správnu cestu ako neprehrať so Švédmi. Napriek tomu, že súper pre nás nešťastným gólom z odrazeného puku vyrovnal na 2:2, stále sme našli spôsob ako mať navrch. Ten obrovsky disciplinovaný výkon bol vyjadrením túžby jednej generácie hráčov pobiť sa na olympiáde o medaily.

Čo ste si povedali v kabíne po trápení s Nórmi a najmä kto to povedal?

Povedali sme si, že nás čaká úplne nový zápas, ktorý treba odohrať inak, oveľa lepšie. Prejavila sa v tomto smere najmä nezastupiteľná funkcia starších hráčov na čele s kapitánom Zdenom Chárom. Veľmi aktívne spolupracujú Mišo Handzuš, Paľo Demitra a skupina ďalších hráčov, ktorí už majú niečo za sebou. Sú to hráči, ktorí majú obrovskú hokejovú a životnú skúsenosť. Sme skutočne veľmi hrdí, že s nimi môžeme a vieme spolupracovať a že nám to prináša také výsledky ako je ten dnešný.

Švédsky tréner Gustafsson sa pred zápasom zastrájal, že na Slovákov niečo špeciálne vymyslí. Vymyslel? Vyzerá to tak, že ani nie.

On hľadal cestu v častej kombinácii striedaní, my zasa logicky lepšiu kombináciu našej zostavy proti aktuálnej sile súpera, ktorá bola práve na ľade. Myslím si, že až na zopár výnimiek sa nám to darilo počas celého stretnutia.

Akú úlohu zohral pri víťazstve nad Švédskom faktor Bartečko?

Veľkú. Chlapci sú vzájomne veľmi prepojení, veľa spolu komunikujú. Ľubo urobil pre tento tím strašne veľa už počas predchádzajúceho obdobia. Teraz je len správne, že hráči sa pri otázkach o zvýšenej motivácii v zápasoch odvolávajú aj na neho a jeho nepríjemné zranenie. Inak, s Ľubom Bartečkom to vyzerá celkom dobre. Ukázali sa nejaké následky otrasu mozgu. Má ranu na hlave, ktorá mu ešte neumožňuje nasadiť si prilbu, ale verím, že na ďalší zápas bude pripravený.

Ten ďalší zápas bude v piatok proti Kanade, zrejme najväčšiemu favoritovi turnaja a ašpirantovi na zlato.

Napriek tomu, že nám špeciálna štruktúra tohto turnaja pridelila v ďalšom zápase najväčšieho favorita Kanadu, všetci veríme, že budeme pokračovať tak, aby sme sa na konci dostali na medailovú pozíciu. Hrať proti domácej Kanade vo Vancouveri v semifinále olympiády, čo viac si môžem ako tréner želať..."

Cítite zadosťučinenie za to, že ste s mužstvom, ktoré mnohí označovali za prestarnuté, postúpili už do semifinále?

Nechcem hovoriť o zadosťučinení, lebo tá dôvera v hráčov a v to, čo spolu robíme, bola od začiatku stopercentná. My sme od prvého momentu vedeli, že toto je tá jediná správna zostava pre tento náročný turnaj. Táto generácia si jasne postavila svoje ciele, čiže iných hráčov sme nepovolávali.

Takýto tím sa musí veľmi dobre koučovať.
-
Absolútne skvele sa mi koučuje. Je úžasné vnímať ten "feeling" všetkých hráčov, každý je pripravený na každý pokyn, na striedačke robíme len jemné zmeny. Chalani to vedia robiť, veď je to ich džob.

Cítite už niečo podobné ako pred ôsmimi rokmi na MS v Göteborgu?

Práve sme sa s tlačovým atašé Petrom Dobiašom rozprávali o tom, že je to podobný pocit, ako keď sme v Göteborgu získali zlato. Olympiáda tu v Kanade a za tejto elitnej účasti hráčov dáva predpoklad na to, aby sme to všetci takto vnímali.

Spýtali sme sa po štvrťfinále v Göteborgu a spýtame sa aj teraz: čo si myslíte, že sa deje teraz na Slovensku?

Je všedný deň, ľuďom určite chutí ranná káva a tiež im bude určite chutiť desiatová polievka. O tom som presvedčený. Skutočne sa veľmi tešíme, že máme takú podporu doma, akú máme. Vieme, že budíme ľudí skoro ráno, ale mohli by sme ešte aj skôr, keby sme hrali v skoršom čase. Keďže sme doteraz hrávali zväčša až o deviatej večer, deň pred zápasom bol vždy pre nás neuveriteľne dlhý a náročný. Proti Kanade nastúpime už o 18.30 h, čiže v skoršom čase. O to krajšie by bolo, keby noc bola potom dlhšia.