Bratislava 3. októbra (TASR) - Mnoho detí sa pri úvahách o svojej budúcnosti rozhodne uberať rovnakou cestou, akou kráčali ich rodičia. Výnimkou často nie sú ani športovci. To, že jablko nepadlo ďaleko od stromu potvrdzuje aj Natália Dubovcová. Úspešná slovenská reprezentantka v plážovom volejbale má šport v krvi, k volejbalu mala veľmi blízky vzťah časť jej rodiny, a preto azda nikoho neprekvapuje, že aj sama napokon podľahla tomuto čoraz viac obľúbenému a sledovanému športu.

"V podstate celá naša rodina je volejbalová. Mama hrávala, má aj bronzovú medailu z majstrovstiev Európy, otec takisto hrával i trénoval, strýko aj starý otec boli rozhodcovia...," ozrejmila Dubovcová zárodky svojej kariéry. Jej cesta k (plážovému) volejbalu však vôbec nebola jednoznačná a spočiatku to skôr vyzeralo na kariéru atlétky. Situácia sa ale postupom času zmenila a spoločne s Dominikou Nestarcovou tvoria v súčasnosti najúspešnejšiu slovenskú dvojicu v plážovom volejbale. "Robila som štyri roky atletiku, následne klasický volejbal a v 18-tich rokoch nastal zlom. Rozhodovala som sa, že pôjdem buď do seniorského klubu alebo sa budem uberať nejakým iným smerom. Prišla som s myšlienkou skúsiť plážový volejbal," vysvetlila Dubovcová, ktorej nielen súkromný, ale aj profesionálny život je veľmi úzko prepojený s jej otcom Milošom. Ten v súčasnosti plní funkciu manažéra a počas sezóny aj trénera. "Otec najprv s nami nechodil na turnaje, mali sme iného trénera, nakoniec to však dopadlo tak, že chodil s nami práve on. Chvíľku totiž nemal kto a teraz je už s nami stále. Vo funkcii manažéra bol pritom od začiatku," priblížila začiatok spolupráce. A Natália má v názore na príbuzenský vzťah "na pracovisku" jasný názor. Jednoznačne si ho pochvaľuje a  to, že v jednom tíme funguje otec a dcéra neprekáža ani jej "dvojičke" Dominike. "V spolupráci s členom rodiny vidím pozitíva. Keďže ho poznám a viem, že chce pre nás len to najlepšie, nemusím sa báť nejakých prípadných zlých úmyslov z jeho strany. Toto je naozaj obrovská výhoda. Takisto aj Dominika si uvedomuje, že otec chce pre nás len to najlepšie a urobí pre nás prvé aj posledné."

Ako to však už býva, v živote sa musela a musí popasovať aj s negatívnymi reakciami od neprajníkov. Ako však tvrdí, pozerať sa na všetko len na povrchu a nevnímať veci do hĺbky je veľkou chybou. "Veľa ľudí si myslí, že otec mi všetko zariadil a nevidia, čo skutočne za tým bolo. Koľko starostí a trápenia... Zvonku to môže vyzerať všelijako, no je za tým obrovský kus práce, on musí svoju prácu počas sezóny dávať nabok, veľa s nami cestuje, nič nespadlo z neba a stojí to jeho, ale aj nás veľa úsilia. Keď to ostatní takto nevidia, je to smutné, no vôbec to nie je také jednoduché, ako to možno vyzerá," skonštatovala. Podľa Dubovcovej na turnajoch v zahraničí len málokto tuší, že sú v príbuzenskom vzťahu a takmer nikto to nerieši. Dokonca sa príbuzenský vzťah nepovažuje ani za nič nezvyčajné a práve športoviská sú miesta, kde napríklad vznikne aj nejeden partnerský vzťah. "V zahraničí sú časté spojenia s niekým z príbuzných či spojenie s partnerom. Vzťahy na turnajoch nie sú neobvyklé, ľudia tam trávia spolu veľa času a často si aj tam padnú športovci do oka...," poznamenala s úsmevom.

Keďže šport a konkrétne volejbal je už niekoľko generácií neoddeliteľnou súčasťou rodiny, víťazstvá aj prehry úspešného dua Dubovcová – Nestarcová prežíva celá rodina. A v čase úspechov aj neúspechov tak nachádza Natália podporu u svojich najbližších. "Doma nám všetci fandia, keď sme získali prvú medailu v Nórsku, mamina hovorila, že mala neskutočné nervy, že niečo také jej nesmieme robiť. A ja jej hovorím, že ale chúďa otec, ten to zažíva na každom turnaji. Síce nemôžu byť všetci s nami na turnajoch v zahraničí, ale doma držia palce," pokračovala Dubovcová a dodala, že šport tak nie je tabu ani pri rodinnom stole. "My máme šport spojený so súkromným životom od samého začiatku, takže nevznikajú zbytočné problémy. Keď sa ale doma niečo stane, neťaháme to na ihrisko a platí to aj naopak. Pre mňa je to už celé také prirodzené, takže ani neriešim, že či sa to mixuje alebo nemixuje medzi sebou."

Tým, že Miloš Dubovec je momentálne tréner aj manažér v jednej osobe, na pleciach má množstvo povinností. Jeho dcéra si preto na ňom váži, že dokáže pre ne zabezpečiť všetko potrebné a ony sa tak môžu sústrediť výlučne na hru. "Ako manažér zariaďuje všetko okolo nás. Pre mňa sú všetky tie 'vybavovačky' veľkou stratou energie, vôbec sa v tom necítim dobre. Mňa by to stálo množstvo úsilia, no on sa v tom cíti viac doma. Urobí všetko, čo súvisí s manažérskymi záležitosťami, sponzormi, má na starosti stráženie financií, či keď treba vypísať nejaký projekt, urobí to. Keby som to ja urobila, tak by to bolo pre mňa náročné. Som rada, že to má na starosti a 'stráži' nás." Na otcovi však obdivuje aj to, že ju zbytočne neprechvaľuje. Práve naopak, je prísny, čo vníma ako plus a ako sama hovorí, prílišná chvála rodičov mladému športovcovi nie vždy pomôže. "Je na mňa prísny a keď ma pochváli, tak mám aj v diári zapísané: 'Otec ma pochválil'. To sa totiž nestáva často, ale tak je to dobre, lebo mala som predtým spoluhráčky v 'šestkovom' volejbale, ktoré doma až príliš chválili a bolo to potom cítiť. Takže radšej prísne – to je lepšia cesta. Ja som aj taká povaha, osobne mi taký prístup viac vyhovuje. V porovnaní s Dominikou je to trochu iné. Možno je trochu prísnejší na mňa, ale možno to len subjektívnejšie vnímam."

Aj napriek výbornému vzťahu, ktorý otec s dcérou medzi sebou majú, predsa len sa medzi nimi občas nejaký "zádrhel" objaví. "My spolu nemôžeme bývať. Máme super vzťah, ale keby sme spolu bývali, šli by sme si po chvíli na nervy. Kým spolu nebývame, je všetko ok. Chvíľku na hoteli vydržíme, ale potom sa každý vrátime domov," zasmiala sa a dodala: "Jemu vadí, keď musí s nami s Dominikou bývať na turnaji na hoteli na trojkovej izbe a máme tam bordel. Vtedy veľmi trpí. Je totiž veľmi poriadkumilovný. Ale povedali sme mu, že pokiaľ je s nami na izbe, musí to s nami vydržať..."

Aj keď sezóna je najmä o tvrdej drine a ceste za úspechmi, trojica si počas turnajov neraz užije aj kopec zábavy. A okrem športových zážitkov si odnášajú aj nejednu vtipnú príhodu. "Samozrejme, stávajú sa rôzne zážitky. Napríklad na turnaji v Rakúsku sa Dominiky pýtali, kde má dcéru. Ja mám totiž sedemročnú sestru a oni si mysleli, že je to Dominikine a otcove dieťa. Domnievali sa, že oni dvaja sú vo vzťahu a že ja som iba tá tretia. Dominiky sa pýtali, či nie sú manželia a potom sa chytali za hlavu, keď zistili, ako to skutočne je. Všetci sme sa na tom dobre pobavili," dodala na záver.