V druhom kole I skupiny Európskej ligy medzi Slovanom a Neapolom sme videli rozdiel medzi jednotlivými hráčmi. Marek Hamšík ukázal, že on je futbalista svetového formátu a takého včera Slovan na trávniku nemal.

Komentár Filipa Chudého

Marek Hamšík vyvoláva na slovenskej futbalovej scéne najviac kontroverzií, teda v týchto dňoch vedie Halenár, ale to je o inom. Nejde o to, že by mal nejaký búrlivý život, ktorým by priťahoval pozornosť. Netrpí ani žiadnym Balotelliho syndrómom, lebo Hamšík v hlave mozog má. Jeho „problémom“ je to, že je iný, on je totiž futbalista svetového formátu, akých máme menej ako málo. Je zaujímavý aj pre zahraničné médiá, ktoré o ňom prinášajú správy takmer neustále. Hamšíkova inakosť sa prejavuje aj na jeho výzore, čo je síce vo svete bežné a akceptované, ale v našich končinách s tým majú niektorí problém. Na základe toho priťahuje pozornosť a ľudia čakajú, že snáď sám rozhodne aj každý zápas reprezentácie. Nie všetky stretnutia v nej sa mu síce vydarili, ale v konečnom dôsledku patrí výkonnostne k tomu najlepšiemu, čo môžeme v národnom drese vidieť. A za ostatný minimálne rok herne ani raz neprepadol, preto naozaj nerozumiem, z akého dôvodu niekto vôbec ešte spomína, že je iný v Neapole a iný v reprezentácii. V oboch mužstvách necháva na ihrisku vždy všetko, no jeden rozdiel tu je, čo ukázal aj štvrtkový zápas.

Kým počas reprezentačných akcií sa mu na Slovensku nedostáva patričnej úcty, tak v drese Neapola sa jej dočkal. Naozaj si nespomínam, kedy bol takto na slovenskom štadióne úprimne vytlieskaný. Možno pred piatimi rokmi ešte na Tehelnom poli počas exhibičného zápasu, ale vtedy tu bol tiež ako hráč Neapola. V drese Slovenska sa mu takejto pocty akosi nedostáva. Možno aj preto si to teraz vážil a po zápase sa za to poďakoval.

Ale ten potlesk bol absolútne zaslúžený, pretože by sa dalo povedať, že počas zápasu bol na ihrisku jeden Hamšík a zvyšok aktérov bol komparz. Slovenský stredopoliar vyčnieval nielen nad hráčmi slovenského majstra, čo sa aj čakalo, ale aj nad svojimi spoluhráčmi, čo sa síce tiež čakalo, no nie až v takejto miere. Ak by nemal Neapol Hamšíka, tak by mal možno problém aj tento zápas vyhrať. Ten bol pri všetkom dôležitom a hlavne zariadil oba góly.

Futbal je spravodlivý, preto nie je vôbec náhoda, že Hamšík zarába 3 milióny € ročne, kým najlepšie platení hráči Slovana 130 000 € na rok. Dokonca ani všetci hráči Slovana nezarobia za rok toľko čo Hamšík. Ak si nejakí hráči Slovana mysleli, že by mohli raz aj oni patriť do svetovej špičky, tak zápas proti Neapolu im dal odpoveď, že budú to mať veľmi ťažké. Samozrejme, niektorí sa môžu posunúť vyššie, ale na to budú musieť ukázať oveľa viac, štvrtkový výkon ich vyššie neposunie. Hamšík je ukážkovým príkladom toho, že aj zo Slovenska sa dá urobiť dobrá kariéra. On sa dokonca odrazil zo Slovana v čase, keď ten bol na tom veľmi zle, možno najhoršie v histórii. Dnes je z neho hráč svetového formátu, čo musí tešiť každého Slováka. Teraz síce prakticky sám porazil slovenského majstra, ale to je futbal, vec, ktorú Hamšík ovláda dokonale, aj vďaka trénerom Slovana.