Česká, slovenská a poľská futbalová reprezentácia v uplynulých rokoch tápali. Stačili správne trénerské rošády a zrazu sa starajú o najväčšie prekvapenia kvalifikácie.

Stredoeurópske štáty v posledných rokoch veľmi nežiarili.. Krajiny, ktoré ešte pred pár desaťročiami získavali z vrcholných podujatí medaily (ČSR striebro z MS v roku 1962, zlato na ME 1976, Poľsko bronz z MS v rokoch 1974 a 1982), vypratali svoje pozície a v kvalifikáciách uspeli len zriedkavo.

Vyzeralo to, že žiaden z tímov tak skoro na veľký turnaj nepostúpi. Slovensko bolo doma zatracované, českí susedia na tom neboli lepšie, keď po trénerských katastrofách Rada – Bílek boli nálady českých priaznivcov na bode nula. Poliakov vytrhol len domáci európsky šampionát, na ňom však zlyhali a takisto zažili ďalšiu neúspešnú trénerskú etudu.

Vo futbale však stačí „málo“. Niekedy len tréner, ktorý vám dodá sebavedomie. Všetky tri tímy vymenili trénerov takmer naraz. A zdá sa, že trojica Kozák – Nawalka – Vrba, sú pre stredoeurópske tímy trafeným jackpotom. Hoci ani jeden z nich nemá za sebou trénerské štácie mimo Česka, Slovenska a Poľska, pre svoje tímy odvádzajú robotu svetovej úrovne.

Česko, Slovensko a Poľsko sa v prebiehajúcej kvalifikácii postarali o tri najväčšie prekvapenia. Česi najprv doma porazili Holandsko, ktoré predchádzajúce kvalifikácie valcovalo a body takmer nestrácali. Pridali sa Slováci, ktorí,  vo veľmi známom zápase, prerušili osemročnú kvalifikačnú neporaziteľnosť Španielov. Včera stredoeurópsky trojlístok šokov zavŕšili Poliaci, keď z pošampionátovej opice prebudili Nemcov.
Všetky tri tímy majú za sebou dve kolá s dvoma víťazstvami na konte. Všetky vedú svoje kvalifikačné skupiny a majú výrazne nakročené k postupu. Konečne, futbal v tomto regióne potreboval kvalifikačný defibrilátor, lebo krivka nádejí bola až nepríjemne rovná ...