Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma, alebo vo svete.

Komentár Filipa Chudého

Takto pred týždňom sme sa tešili z veľmi dôležitého víťazstva nad Bieloruskom, čo v kombinácii s doznievajúcimi emóciami, ktoré vypukli po výhre nad Španielskom, vytvorilo veľmi pozitívnu atmosféru okolo nášho futbalu. Do toho sa pridala aj „21“, keď snáď ešte nikdy predtým nebol náš národ tak napálený na nejakého rozhodcu. Aspoň na chvíľu sme sa ocitli vo futbalovej krajine, ktorá sa volá Slovensko. Dokonca sa ma pýtali otázky typu, že kedy hrá najbližšie naša reprezentácia zápas? Tieto otázky kládli ľudia, ktorých šport nijako zvlášť nezaujíma, no práve oni sú pre mňa odskúšaným barometrom nálady v národe. Lebo keď sa ma pýtajú podobné otázky, viem, že musí byť vysoko pozitívna atmosféra. Bolo tak na MS 2010, alebo keď hrali hokejisti o medailu. 

Všetky tieto športové úspechy mali okrem pozitívnych reakcií celého národa aj inú stránku veci. Po čase každý predstaviteľ týchto úspechov skonštatoval, že nebol využitý potenciál, ktorý sa im naskytol.

Aj keď sme minulý týždeň nedosiahli najväčší futbalový úspech, lebo ten prišiel na MS pred očami celého sveta, môžeme povedať, že naša reprezentácia zažila svoj najlepší týždeň v histórii. No prešlo odvtedy ďalších sedem dní a mne sa skôr zdá, že akoby sa nič nezmenilo. Samozrejme, slovo reprezentácia nie je už momentálne nadávkou a Marek Hamšík už nehrá iba za Neapol, ale to je malý efekt. Úspech minulých dní sa dal využiť viac.

Pozrel som si víkendové ligové návštevy na jednotlivých štadiónoch a porovnal ich s návštevami na rovnakých štadiónoch v poslednom zápase pred reprezentačnou prestávkou. Štyri štadióny hlásili úbytok (Žilina -175, Myjava -497, Podbrezová -716 a Zlaté Moravce -810) a iba Dunajská Streda nahlásila nárast (+951). Realita je taká, že na ligovom futbale sa reprezentačný úspech vôbec neprejavil, skôr naopak. A v počasí to určite nebolo...

Taktiež ma zaujámalo, či náhodou novembrový zápas s Fínskom už nie je vypredaný, ale keďže sa ešte nezačali lístky ani predávať, tak asi nie. A nechcem maľovať čerta na stenu, no podľa mňa ani nebude. Určite bolo chybou, že lístky sa nezaradili do predaja hneď po úspechu so Španielskom. Keby sa vtedy spustil predaj a urobilo okolo toho trochu haló, len v tých krásnych dňoch pre náš futbal, by sa vstupeniek predalo viac, ako sa teraz reálne predá tesne pred stretnutím. Železo sa musí kuť za horúca, preto keď je náš futbalový národ v tej správnej prevádzkovej teplote, tak ho nemôžete nechať vychladnúť. Treba len dúfať, že sa naši chlapci 18.11. od 18:20 v Žiline nedočkajú (tradičného) poloprázdneho štadióna. To si určite si nezaslúžia...