Bayern Mníchov ukázal v utorkovom šlágri Ligy majstrov svoju silu, keď doslova zničil AS Rím, ale ešte viac zaujal spôsob. Žiadna tiki-taka, Guardiola vrátil Bavorom štýl hry, ktorým udivovali svet pod vedením jeho predchodcu Heynckesa.

Komentár Filipa Chudého

Sezóna 2012/13 bola pre Bayern Mníchov najlepšou v histórii. Bavori nielenže ovládli domácu scénu, čo sa od nich čaká každý rok, ale hlavne ohúrili svet. Vyhrali Ligu majstrov, no nie so zaparkovaným autobusom, ako rok pred nimi Chelsea, ale štýlom hry, ktorým si získali srdcia futbalových fanúšikov. Futbal predvádzaný Bayernom v sezóne 2012/2014 ste si určite obľúbili aj vy. Podľa mňa to bolo dokonca to najkrajšie, čo história futbalu ponúkla.

Ale po sezóne prišlo k trénerskej zmene a celý svet očakával, čo s najlepším tímom sveta spraví Guardiola, pre ktorého to bol prvý angažmán po Barcelone. Žiaľ stalo sa to, čoho sa väčšina futbalových nadšencov najviac obávala. Z najkrajšieho futbalu na svete spravil ten pre väčšinu najmenej pozerateľný, keďže aj na ten povestný autobus sa dá považovať za atraktívnejší, lebo aspoň ponúka síce sporadické, ale rýchle a pekné protiútoky... Kým pod Heyncknesom hľadali hráči Bayernu čo najkratšiu cestu k súperovej bráne, pod Guardiolom začali povestné tiki-taka a hru do šírky. Dokonca aj tie najviac zdržanlivé nemecké médiá sa v jarnej časti pustili do španielskeho trénera. A písali pravdu, lebo na futbal pod Juppom sa bola radosť pozerať, no na ten pod Pepom už nie.

Problémom bola jednoznačne tiki-taka, ktorú Guardiola zakomponoval do hry Bayernu. Chcel sa zrejme presadiť niečím vlastným, vyryť do hry svoj podpis, ale to bola chyba. Keď je niečo dokonalé, čím nielenže porazíte súpera, ale ešte si tým aj získate nestranných fanúšikov, meniť to nemôžete a zrejme to už pochopil aj samotný Pep.

Lenže včera po tiki-taka ani chýru ani slychu, Bayern hral kolmo, akoby som videl ten spred dvoch rokov. Žiadna zbytočná prihrávka navyše, len hľadanie čo najkratšej cesty k bráne. Odmenou za tento štýl hry bolo sedem gólov v bráne mužstva, ktoré malo formu a ospevovanú defenzívu.

Možno zmena systému súvisela aj s nedávnym Guardiolovým výrokom, že nenávidí tiki-taka, lebo tie nekonečné prihrávky nemajú žiaden zmysel, čím akoby hovoril z duše nestrannému futbalovému fanúšikovi. Len prečo potom tento štýl sám praktizoval? Na to si musí zodpovedať hlavne sám. Pre futbal je najdôležitejšie, že na hru Bayernu sa dá opäť pozerať. A hoci ťažko pochopím, prečo sa Guardiola v minulej sezóne snažil niečo zmeniť, som rád, že konečne dostal rozum a vrátil Bavorom štýl, ktorí im najviac vyhovuje. Hádam je to jav trvalý, bola by to totiž skvelá správa pre futbal.