Tréner FC Barcelona, Luis Enrique, prichádza na sobotný zápas na pôde Realu Madrid so spomienkami zo svojej hráčskej kariéry, v ktorej si obliekol dres Realu Madrid aj FC Barcelona. Pekné privítanie ho určite nečaká.

Je automatické očakávať, že kouč nenávideného súpera, FC Barcelony, môže čakať na štadióne Realu Madrid nepriateľské privítanie. Ak však ide o Luisa Enriqueho, toto očakávanie sa ešte zdvojnásobuje.

Súčasný kouč FC Barcelona totiž, predtým, ako sa stal legendou Barcelony, pôsobil v Reale Madrid. Jeho frustrácia z nedostatku príležitostí, však spôsobila, že Luis Enrique Real zo svojho srdca vytesnal. A pravdepodobne nebudem ďaleko pravdy, ak poviem, že sa mu chcel svojim spôsobom aj pomstiť.

Už keď sa jeho pôsobenie v Reale chýlilo ku koncu, zanechal jasný odkaz. Na letisku Barajas, ktorý je obyčajne miestom, kde fanúšikovia Realu vítajú nové posily klubu, podpísal s FC Barcelonou. Akoby naznačoval: dovidenia, prišli ste o hviezdu. Jeho frustrácia plynula z nedostatku hracieho času na ihrisku pod trénerom Jorgem Valdanom. Nabitý káder Realu Madrid už vtedy vyžadoval rotáciu hráčov a Valdano svoje rozhodnutia argumentoval tým, že aj Luis Enrique potrebuje oddychovať, no u rodáka z Gijonu to nezabralo. „Som taký oddýchnutý, že môžem hrať do šesťdesiatky, či sedemdesiatky“, s veľkou dávkou sarkazmu odkazoval svojmu hlavnému koučovi.

Prestup do Barcelony teda prišiel ako vykúpenie pre ambiciózneho dirigenta stredu poľa. Asi aj preto Barcelona prirástla Luisovi Enriquemu k srdcu. Neraz vyhlásil, že práve v Barcelone konečne našiel svoj futbalový domov. Jeho sympatie k farbám FC Barcelona boli až tak silné, že zlomili aj najzarytejších fanúšikov Blaugranas, ktorí, pochopiteľne, na začiatku pôsobenia Luisa Enriqueho neakceptovali, veď prišiel z tímu ich nenávideného soka. Podobného prijatia sa mu v Madride nedostalo. Napriek tomu, že vyhral s Realom ligu aj pohár. Aj vďaka kritickým fanúšikom Realu Enrique nemal na Madrid dobré spomienky.

Rastúca nenávisť v spomienkach spôsobila, že Luis Enrique na každé El Clásico nastupoval extrémne motivovaný. Na ihrisku sa bil, bojoval, takmer vypustil dušu. Aj preto neskôr získal kapitánsku pásku, aj preto bol zvolený za najlepšieho hráča La Ligy v sezóne 1997-1998. Roky plynú a hráčska kariéra bývalého španielskeho reprezentanta je preč, no len veľmi málo ľudí by stavilo na to, že Enriqueho motivácia pominula.
Dokopy sa v barcelonskom drese proti Realu Madrid presadil gólov až päťkrát, dvakrát z toho na pôde súpera. Každý svoj gól oslavoval energicky, až provokatívne, akoby vyhlasoval: „tu je moja odplata“. Hoci fanúšikovia Realu si neboli vedomí svojej viny, veď Luisa Enriqueho z klubu nevyhnali, odišiel sám, Lucho cítil krivdu.

Svoje sympatie k Barcelone neprerušil ani po tom, keď v roku 2004 ukončil hráčsku kariéru. V rozhovoroch označoval barcelonský klub za svoj, napriek tomu, že kariéru začínal v rodnom Gijone. Oddanosť červeno-modrým farbám ocenili barcelonskí predstavitelia tým, že mu pridelili trénovanie B tímu Barcy. Aj neskôr, v Ríme a Celte Vigo, malo jeho trénerské pôsobenie barcelonský rukopis. Do Ríma so sebou napríklad vzal Bojana Krkiča, v Celte stiahol barcelonských juniorov i herný štýl. Celú svoju nedlhú trénerskú kariéru pripravoval na to, aby jedného dňa zasadol na lavičku svojho milovaného klubu.

Dnešný zápas bude vrcholom trénerskej kariéry Luisa Enriqueho. On, barcelonský fanúšik „na život a na smrť“, zasadne na lavičku FCB na pôde Realu Madrid, tímu nenávideného taktiež, „na život a na smrť“. Ak by sa dala motivácia vyjadriť jedným obrázkom, bol by na ňom práve Luis Enrique.

Je prirodzené, že po dlhoročných útokoch na Real Luisa Enriqueho v sobotu nečaká vrelé privítanie. Lucho, teda bojovník, však ostane určite verný svojmu ironickému úškľabku „ak chcú pískať, nech na mňa pískajú, na tomto štadióne som na to zvyknutý“.

Aj kvôli takýmto príbehom je El Clásico fenomenálne. Aj kvôli takýmto príbehom sa ho aj dnes oplatí sledovať.