Kouč slovenskej hokejovej reprezentácie, Vladimír Vujtek, opäť rieši problém pri skladaní slovenskej hokejovej reprezentácie. Prekvapujú početné absencie ešte niekoho?

Dajte tomu chlapovi metál! Mohli by sme navrhnúť v prípade Vladimíra Vujtka, keďže jeho trpezlivosť so skladaním našej hokejovej reprezentácie by si jeden zaslúžila. Láďa, však, jeden metál už má, a to za hokej, na ten za trpezlivosť sa nám vykašle. No za to, ako sa na každej reprezentačnej akcii borí s ospravedlnenkami, mu jeden virtuálny udeľujem. Páči sa.

Odvtedy, čo v roku 2011 český tréner nastúpil na lavičku, je to už obohratá pesnička. Hráči nemôžu, nechcú, nevedia. A tak to, že ani tento rok na Nemecký pohár nemôže Vujtek počítať, nielen s reprezentačným Áčkom, ale ani Béčkom, a možno ani Céčkom, snáď neprekvapuje už nikoho. V záplave ospravedlneniek vyčnieva najmä Tomáš Záborský, ktorého reprezentačná misia je zapeklitejšia ako otázka Ronaldo,či Messi.
Práve v roku 2011 Tomáš Záborský zaujal svojim výstupom proti trénerovi Glenovi Hanlonovi, ktorý ho vyradil z nominácie pred MS, konanými na Slovensku. Vladimír Vujtek dal vtedajšej hviezde fínskej ligy šancu, niekoľkokrát. No Záborský, vraj, vinou zranení reprezentovať nemohol. Vujtek svojho márnotratného hokejového syna nezatratil a neustále ho ďalej pozýval. Volanie do neba však bolo vypočuté až vtedy, keď bolo hráčom jasne odprezentované: „Ak neprídeš, na olympiádu sa nedostaneš.“ Prišiel, zahral,dostal sa.

Olympijsky cyklus skončil a Vladimír Vujtek opäť dostal Záborského ospravedlnenku. Tentokrát ani nie od samotného hráča, ale od klubového manažéra. Nečudo, lebo hanba občas nedovolí dvihnúť telefón. Otázka ale je: Je čo ľutovať? Tomáš Záborský je kvalitný hokejista, dobrý korčuliar, ktorému vyhovuje fínsky štýl hokeja, čo potvrdzuje aj pri svojom obnovenom pôsobení v krajine tisícich jazier. Hráčov s podobným prístupom nám však netreba, hoci sú možno kvalitnejší, ako iní. Trénerova trpezlivosť má limity, a tie má určite aj trpezlivosť slovenského fanúšika. Ja, ako jeden z nich, preto odkazujem, Tomáš, dali sme to bez väčších hviezd, dáme to aj bez teba, čau, ahoj.

Trénerovi Vujtkovi bude k dispozícii pre Nemecký pohár opäť približne polovica hráčov, ktorí nemajú ani desať reprezentačných štartov a šesť nováčikov. Možno to bude znamenať ďalší úbytok kvality, no možno ani nie. Pokým nevyskúšame, nezistíme.Začína nám nový olympijsky cyklus, preto je treba vyskúšať čo najviac nádejných tvárí, veď o štyri roky bude členov „starej gardy“ ešte menej. Hráči ako Cingeľ, Rác, či Jánošík sú prísľubom do budúcnosti, a to, že dostanú šancu, je dobrá správa.

Je to smutné, ak prichádzame na reprezentačných akciách o hokejistov, o ktorých by sme nemuseli. Už tak máme malú základňu. No niekedy je lepšie dať prednosť dravosti, pred samozvanými hviezdami, ktoré reprezentáciu „nepotrebujú“.