Marián Hossa v noci zo štvrtku na piatok zaznamenal tisíci bod svojho zámorského pôsobenia. Chlapec, ktorý hrával hokej na betónovom ihrisku pred panelákom sa tak dostal medzi tie najväčšie hviezdy hry zvanej hokej.

Hossova kariéra je príbehom veľkého talentu od Boha, nezlomného ducha a veľkého počtu úspechov. Aká bola a je kariéra jedného z najlepších hokejistov, ktorí sa kedy pod Tatrami vyskytli?

„Už keď ako piatak nastúpil k nám do hokejovej triedy, vo vstupných testoch vyčnieval. Päťdesiatku zabehol za 8,1 sekundy, v skoku z miesta dal 180 centimetrov. Aha, tu, pozrite, ostatní výrazne zaostávali,j eho rekord šplhu prekonal až Marián Gáborík” spomínal na športové začiatky Mariána Hossu Pavol Bratranec, telocvikár zo Sedmičky, ako sa Základnej škole na Hodžovej ulici v Trenčíne hovorí.

To, že Marián Hossa bude vynikať v športe bolo jasné už v útlom veku. Vynikal najmä vo futbale, no v športovom rodokmeni jednoznačne svietil hokej. Jeho otec, František Hossa, po ktorom ho prezývajú Feri, bol totiž dlhoročným obrancom Dukly Trenčín. Práve po ňom zdedil Marián tvrdosť, ktorou vyniká aj dnes. Pri svojej rozlúčke s aktívnou činnosťou v roku 1987 si František vyzliekol dres s číslom 21 a pred zaplneným hľadiskom ho navliekol  na modrej čiare vtedy osemročnému synovi Mariánovi.

Hossovci, napriek tomu, že otec hrával profesionálne hokej, vyrastali v skromných podmienkach. V dvojizbovom byte v paneláku oproti zimnému štadiónu v Trenčíne, Marián, spolu s mladším bratom Marcelom, snívali o hokejovej kariére. „Pre mňa vždy znamenal vzor číslo jeden. Odmala sme makali vedno. Spolu sme vstávali skoro ráno a utekali na šiestu na tréning,“ spomína mladší Marcel, s ktorým sú si vzájomnou oporou, nielen pri hokejových témach.

Už od začiatku jeho hokejovej kariéry bolo jasné, že Marián nebude ako ostatní. Už v šestnástich rokoch hrával juniorskú súťaž dvadsaťročných, nazbieral 91 bodov v 53 zápasoch. O rok neskôr, ešte ako sedemnásťročný, hrával seniorskú ligu za Duklu Trenčín a ako tínedžer nazbieral medzi profesionálmi 44 bodov v 46 zápasoch. Dobré výkony z domácej súťaže zabezpečili Hossovi aj pozvánku do reprezentácie 20-ročných, kde Hossa bodovo zažiaril. Po tomto turnaji už zámorskí skauti nemali pochýb. Mariána Hossu čakalo prvé kolo draftu a sľubný štart do kariéry.

Vo vstupnom drafte 1997 sa Marián Hossa stal prvokolovým výberom Ottawy Senators, ako druhý najvyššie draftovaný Slovák, po Róbertovi Petrovickom, ktorý v roku 1992 bol draftovou deviatkou. Dvanástku “veľkého” draftu si z piateho miesta vybrali aj v drafte CHL, juinorskej súťaže, kde práva na rodáka zo Starej Ľubovne získali Portlant Winter Hawks. Hossa zaznamenal v sezóne 85 bodov v 53 zápasoch, čo mu zabezpečilo zisk trofeje pre nováčika roka. Ďalej však Hossovo pôsobenie v juniorskej WHL nepokračovalo. Po vydarenej sezóne Ottawa siahla po jeho službách v prvom mužstve a trenčiansky odchovanec vo svojej druhej sezóne za morom zaznamenal 30 bodov v 60 zápasoch, vďaka čomu skončil druhý v hlasovaní o nováčika roka v NHL. Po týchto začiatkoch už Hossova kariéra letela rýchlo smerom nahor.

Posledné dve sezóny pôsobenia v Ottawe, znamenali pre Mariána priemer bod na zápas a sezóna 2002-2003 bola pre Hossu gólovo najúspešnejšia, keď si pripísal kariérne maximum 45 gólov. Dvojnásobný účastník All-star zápasu strávil lockoutovú sezónu 2004-2005 v EUrópe, kde najprv v drese Trenčína hrával spolu s Mariánom Gáboríkom a Pavlom Demitrom, aby sezónu dokončil v útoku so svojim mladším bratom Marcelom, v drese švédskej Mory.

Pred sezónou 2006-2007 sa Hossa vyhol arbitráži pri uzatváraní nového kontraktu a podpísal so Senators zmluvu na 3 roky v hodnote 18 miliónov dolárov. Okamžite po jej uzavretí sa však nevyhol výmene do Atlanty Trashers, kam putoval spolu s Gregom de Vriesom, výmenou za hviezdneho útočníka Dannyho Heatleyho, ktorý od vedenia Atlanty požadoval výmenu po tom, ako pri dopravnej nehode zapríčinil smrť spoluhráča Dana Snydera. Hossa hneď v prvej sezóne vytvoril hviezdny útok s Iljom Kovaľčukom a pripísal si 92 kanadských bodov.

Hneď v nasledujúcej sezóne vytvoril rekord klubu, keď zaznamenal až 100 kanadských bodov za 43 gólov a 57 asistencií. Jeho výkony mu zabezpečili účasť v All-Star zápase.

Úspešná kariéra za morom Hossovi prinášala individuálny úspech, no Marián túžil aj po tímovom úspechu. Aj preto v posledný deň prestupového obdobia vo februári 2008 prestúpil do Pittsburghu Penguins, výmenou za 4 hráčov, putujúcich opačným smerom.

Svojim prínosom na oboch stranách ihriska sa stal dôležitou súčasťou tímu, ktorý sa v roku 2008 dostal do finále Stanley Cupu. Napriek tomu, že sa stal tretím najproduktívnejším hráčom play-off, nedokázal dotiahnuť tím s Crosbym a Malkinom k zisku prestížnej trofeje.

Hoci Penguins chceli udržať Hossu v Pittsburghu a ponúkali 35 miliónový kontrakt na päť rokov, Hossa sa rozhodol pred sezónou 2008-2009 podpísať jednoročnú zmluvu s držiteľom Stanley Cupu, Detroitom Red Wings. Prioritou číslo jeden pre staroľubovnianskeho rodáka bol zisk Stanley Cupu. S Detroitom sa dostal do finále play-off, kde čelil svojim bývalým spoluhráčom. Hossa však opäť podľahol tesne pod vrcholom.

Sen o Stanley Cupe sa Hossovi splnil až v drese Chicaga Blackhawks, s ktorým podpísal zmluvu pred sezónou 2009-2010.Keď kapitán Jonathan Toews dvihol trofej nad hlavu, spoluhráči kričali: “Kde je Hoss? Dajte ho Hossovi!” Zámorie sa rozplývalo nad nezlomnosťou ducha slovenského hokejistu, ktorý sa nevzdal ani pri dvoch predošlých neúspechoch. Rozplýval sa aj samotný Hossa: “Bol to ako príbeh z rozprávky. Všetko mohlo byť stratené, prišli dva góly za sedemnásť sekúnd a my máme pohár. Neuveriteľné. Ak mám zhrnúť všetko do jedného slova, potom môžem povedať len jediné – rozprávka”.

“Tento príbeh vám vyrazí dych. Byť tri razy až vo finále a vyhrať Stanley cup na tretí pokus, to je niečo neuveriteľné. Neviem, či sa to ešte niekedy zopakuje”, povedal o Hossovom úspechu jeho spoluhráč, John Madden.

„Keď sme sa dostali do finále, bol som veľmi šťastný, ale zároveň som mal strach, čo ak sa to opäť nepodarí. Teraz je to však neuveriteľné, obrovská úľava," povedal slovenský hrdina v rozhovore pre nhl.com po skvelom úspechu a pokračoval:„Konečne. Splnil sa mi detský sen, keď som hrával hokej na betónovom ihrisku," zneli slová Hossu po výhre vytúženej trofeje, no ani on nevedel, že to nie je jeho posledný úspech.

Spolu s Chicagom totiž Hossa, aj s tímovým spoluhráčom, Michalom Handzušom, dvihol trofej nad hlavu aj podruhýkrát, keď sa radoval z víťazstva v sezóne 2012-2013. A verí, že ešte raz zažije podobný pocit. „Vyhrať Stanley Cup, to sú chvíle, na ktoré sa nedá zabudnúť.“ Sám hovorí, že číslo tri je preňho šťastné, tak prečo nie?

Medzičasom však Hossa pokračuje vo vylepšovaní svojich individuálnych štatistík. Predvčerom zaznamenal svoj tisíci bod v kariére a zaradil sa medzi elitnú spoločnosť histórie NHL. Po Stanovi Mikitovi a Petrom Šťastnom, sa stal len tretím hokejistom spod Tatier, ktorému sa niečo podobné podarilo. "Fantastický večer. Je to veľká pocta, že som mohol prekonať túto métu. Nie je nič krajšie, ako dokázať to v meste, kde som v NHL začínal. Hral som tu sedem rokov a fanúšikovia boli ku mne skvelí. Ďakujem im, budem si to navždy pamätať. Veľa to pre mňa znamená," povedal v prvej reakcii po zápase v Ottawe Hossa.

Napriek tomu, že Hossa pokračuje v dobýjaní tímových úspechov i individuálnych rekordov, ostáva nohami na zemi. “Nikdy neboli spolu s Marcelom vystupovaním nápadní, vonkoncom nie výbojní. Normálni trenčianski chalani”, hovorí dodnes jeho mama Mária. Aj dnes, ako keď bol ešte začínajúci hokejista, Marián nestráca chuť do hry.

”Aj po rokoch sa stále bavím hokejom”, tvrdí. Jeden z najlepších hokejistov súčasnosti, ktorý je cenený pre svoj ofenzívny i defenzívny prínos, a jeden z najlepších hokejistov histórie Slovenska, baví svojim hokejom aj všetkých svojich fanúšikov. Snáď bude čo najdlhšie.