Chýbalo tak málo, až to bolí. Slováci v semifinále olympijského hokejového turnaj vo Vancouveri takmer dostali zápas s domácou Kanadou do predĺženia, ale napokon sa to nepodarilo.

V trénerovi slovenského výberu Jánovi Filcovi sa po stretnutí s dramatickou záverečnou pointou miešali pocity primárneho sklamania s nadstavbou v podobe hrdosti na výkon svojich zverencov. "Prehrávali sme 0:3, ale chalani sa toho nezľakli a aj za takéhoto stavu dokázali nadviazať na všetko pozitívne z predchádzajúcich zápasov. V závere potom pripravili pre všetkých veľké hokejové divadlo a odviedli kus dobrej roboty, za čo im patrí vďaka. Sklamanie z toho, že sme nedokázali streliť tretí gól, je v každom z nás. Verím, že za tých 19 hodín, ktoré nám zostávajú do súboja o bronz, dokážeme zdvihnúť sklonené hlavy,“ povedal vo svojom pozápasovom hodnotení tréner Ján Filc.

Úvodné dve tretiny boli domáci hokejisti v Canada Hockey Place lepším tímom a zdalo sa, že trojgólové vedenie, ktoré vyťažili z príliš takticky zviazaného výkonu Slovákov, by im malo stačiť na pohodlné víťazstvo. Namiesto rozhodujúceho štvrtého gólu však prišlo v 52. min zníženie Višňovského a o štyri minúty neskôr už vážna hrozba v podobe druhého gólu z hokejky Handzuša. Záverečné minúty sa potom premenili na peklo pred kanadskou bránkou, ale domáci sa v ňom neuškvarili. "Boli sme si vedomí kvalít súpera. Vedeli sme, že Kanaďanov za víťazstvom poženú všetci - od poslednej upratovačky cez médiá, atmosféru v hale. Chceli sme využiť tento fakt a vyťažiť z tej obrovskej kanadskej energie niečo v náš prospech. Situácie, z ktorých padli kanadské góly, boli však pre nás dosť nešťastné a my sme strácali aj dosť veľa pukov v strednom pásme. Priestor pred našou bránkou nebol taký čistý, ako by bolo potrebné, a padli z toho tri góly To sú presne tie maličkosti, ktoré v takýchto veľkých zápasoch rozhodujú,“ povedal Filc a ďalej sa pokúsil pomenovať aj dôvody, z ktorých pramenili chyby v hre Slovenska ale aj Kanady. "Nie všetko vychádza v takom dôležitom zápase podľa predstáv, hráči sú pod enormným psychickým tlakom a pod ním sa kopia chyby. Ale to platí aj o Kanaďanoch, ktorí v závere po druhom inkasovanom góle začali robiť zmätky a mali obrovský problém držať nás pod kontrolou.“

Filc tvrdí, že jeho zverenci sa Kanaďanov nebáli, lebo ak by to tak bolo, popreli by tým všetku svoju snahu a zámery, ktoré si stanovili na začiatku turnaja. Rešpekt bol namieste, ale to platilo svojím spôsobom aj z druhej strany. "Bežný kanadský fanúšik veľmi dobre vie, kto je to Halák, Hossa či Chára a z ktorej krajiny pochádzajú. A rovnako si dovolím tvrdiť, že si už Kanaďania nemýlia Slovensko s inými krajinami,“ povedal 57-ročný skúsený slovenský tréner. Na otázku, čo by povedal, ak by mu niekto pred olympijským turnajom prognózoval súboj o bronz s Fínskom, slovenský kormidelník po chvíľke zvažovania povedal: "Možno by som ani nezostal prekvapený. Keď sme hovorili o našom základnom cieli pre tento turnaj ako o dobre zvládnutom štvrťfinále, tak sme potichučky verili, že to môžeme dotiahnuť aj ďalej. Som rád, že sa nám to podarilo a budem ešte radšej, ak proti Fínom dokážeme zrealizovať záver nášho medailového sna.“