Slovan Bratislava prehral ďalší zápas v skupinovej fáze Európskej ligy a opäť to bolo po jasnom priebehu. Pražania sa nemuseli ani veľmi snažiť, ale aj tak vyhrali o štyri góly. Bolo to ďalšie hanebné predstavenie hráčov Slovana na európskej scéne.

Komentár Filipa Chudého

Aj štvrtý zápas v skupinovej fáze Európskej ligy priniesol pre belasých len rozpaky. Niet divu, keďže sa všetky na seba podobali ako vajce vajcu. Hráči vyjdú na ihrisko odhodlaní, plní sebavedomia, ale len čo dostanú prvú ranu po papuli (rozumej gól), už ich nemusí ringový rozhodca ani počítať, môže rovno zápas ukončiť. V boxovej terminológii je na to pekný výraz, sklenená brada. Stačí jeden dobrý úder a porazený leží polomŕtvy na zemi, no a presne toto sa deje so slovanistami v každom zápase prebiehajúcej Európskej ligy.

Aj teraz v Prahe to vyzeralo celkom sľubne, belasí držali so súperom krok, lenže prišla 29. minúta, jeden zbytočný inkasovaný gól, a už sa to viezlo. Za ďalších 208 sekúnd prišiel druhý gól a medzitým mohli padnúť ešte ďalšie dva. Pred dvoma týždňami s tým istým súperom to isté, predtým niečo takmer identické. Je priam až neuveriteľné, že sa jedno mužstvo dokáže v priebehu pomaly zlomku sekundy takto položiť. Toto je už prípad pre športovú psychológiu, len či by si s tým aj „cvokári“ vedeli poradiť.

Najhoršie na celej veci je to, že prvá chyba, ktorá je spúšťačom celého radu ďalších, vždy príde od niekoho iného, preto ju iba veľmi ťažko odstrániť. Raz je to vina brankára, inokedy nejakého obrancu, alebo kardinálnou chybou stratí kľúčovú loptu stredopoliar, no a útočníci nepomôžu nijak, ak teda nerátame spomínané chyby. Ale v konečnom dôsledku môže za to celý tím, lebo vo fungujúcom kolektíve by sa to pravidelne stávať nemohlo.

Sparta včera absolútne nič navyše neukázala, ale aj tak dosiahla presvedčivé víťazstvo rozdielom triedy. Stačilo jej k tomu iba to, že mala určený systém hry, hráči o sebe vedeli a štyrikrát si loptu prihrali na jasnú gólovú šancu, ktorú aj premenili. Domáci vystrelili na bránu iba päťkrát, ale dali štyri góly. Ešte šťastie, že nevystrelili šesťkrát, ako tomu bolo v Berne...

A čo hráči Slovana? Jeden pľuvanec do stredu brány a v zápase pre nich padla. Hlavne po zlomovom prvom góle už bolo na ihrisku iba zopár blúdiacich duší v belasých dresoch, ale koľkí z nich si ho vôbec zaslúžia nosiť? Zopárkrát v minulosti sa stalo, že fanúšikovia belasých kričali „MY CHCEME SLOVAN!!!“, no a niektorí hráči sa následne ohradili, že ich to uráža. Možno aj niekedy mali časť svojej pravdy, ale za túto jeseň určite nie. To oni urážajú celý klub a špinia jeho meno. Môžete v zápase prehrať, ale nikdy nie takým odovzdaným spôsobom, aký ukázali hráči Slovana nielen v Prahe. A dovolím si povedať, že oveľa viac to škrie bývalých hráčov Slovana, ktorí sa stali legendami klubu. Niektorí zo súčasného kádra si pýtajú výkonmi skôr iba status bývalý hráč.