Spomínalo sa to už dlhšie, ale aj tak bol návrat Róberta Vitteka do belasého dresu príjemným prekvapením. A hoci dlho nehral, nemá zmluvu a čerstvo iba priletel z USA, aj tak okamžite opätovne cestoval na zápas. Takto sa má správať športovec, reprezentant.

Komentár Filipa Chudého

Aj na vystúpení Slovana v Prahe sa dá nájsť veľké pozitívum. Teraz nemyslím to, že aspoň kompetentní v klube vidia, ktorý hráč na čo má, lebo to už hádam videli aj predtým, a teraz sa v tom len utvrdzujú. Tým veľkým pozitívom je zistenie, že aj v dnešnej dobe sa nájde na Slovensku vrcholový športovec, ktorému nejde len o vlastný záujem, ale myslí predovšetkým na tím, spoluhráčov a v neposlednom rade fanúšikov. Róbert Vittek ukázal prístup, aký sme u slovenského športovca s prívlastkom reprezentant už pomerne dlho nevideli.

Asi dekádu dozadu sme naposledy niečo podobné zaznamenali. V tom čase pomaly našich hokejistov aj potešilo, že v NHL im skončila sezóna, len aby mohli čo najrýchlejšie ísť na MS a nosiť na sebe reprezentačný dres. Nemožno sa čudovať, že vtedy sme dosiahli najväčšie úspechy nášho hokeja. Každý jeden súperov tréner závidel tomu nášmu ochotu hráčov prísť zo zámoria prvým spojom na šampionát. Fanúšikovia týchto hráčov milovali, aj preto sa z nich stali legendy a národ na nich nikdy nezabudne. Lenže tieto časy odišli spolu s ich hlavnými protagonistami na dôchodok. Dnes pri voľbe o účasti na MS nerozhodujú city k vlasti, ale skôr pragmatizmus k vlastnej peňaženke. Ak slovenský hráč v NHL nemá zmluvu na ďalšiu sezónu, začne robiť všetko možné, len aby nemusel ísť do reprezentácie, ale nemálo odmietavých prípadov spôsobili aj hráči so zmluvou. Poznáte to, hráč síce hrá všetky posledné zápasy s vysokou minutážou, ale po tom úplne poslednom je zrazu vážne zranený. A tak mu predsa nemôžeme zazlievať, že ide okamžite rehabilitovať na Bahamy s frajerkou, veď tá má určite fyzioterapeutický kurz z nejakého masážneho salóna... Samozrejme, nechcem všetkých hádzať do jedného vreca, ale iba veľmi málo hráčov doňho nepatrí.

Teraz sa možno niektorí z vás pýtajú, čo s tým má Vittek, no a odpoveďou je, že absolútne všetko. Historicky najlepší strelec našej reprezentácie totiž ukázal, že pravému športovcovi stačí iba ochota hrať a pomôcť. Vittekovi sa zmluva v Slovane skončila 31.8., on teda vôbec nemusel ísť do Prahy, lenže z vlastného presvedčenia šiel. A vydal sa na cestu so spoluhráčmi do stovežatej prakticky hneď po tom, čo vystúpil z lietadla. V Pasadene sa dával šesť týždňov zdravotne do poriadku, futbalové tréningy vôbec nemal, no aj tak nasadol do autobusu. Deväťhodinový časový posun? Neodradilo ho ani to. Chcel iba čo najviac pomôcť aspoň svojou prítomnosťou a nakoniec aj nastúpil, hoci sa to ani neplánovalo.

Momentálne je v Kalifornii slnečno a takmer 30 ºC, mohol si teda užívať príjemnú dovolenku, veď ako hráč bez zmluvy ho nikto nemôže prinútiť k návratu do klubu. Navyše už nemusí nikomu nič dokazovať, ale Vittek sa rozhodol, že ide do boja. Neriešil to, že dva mesiace nevidel loptu, lebo bol na operácii a následnej rehabilitácii, nežiadal ani okamžitú zmluvu, inak nepôjde hrať, žiadne poistenie, keby náhodou niečo, len ochota pomôcť rodnému klubu, ktorý sa dostal do najväčšej výsledkovej krízy za ostatný čas. Len prítomnosť Vitteka belasých z biedy nevytrhne, ale keby mala aspoň väčšina hráčov takýto prístup, žiadna kríza by ani nebola. A nech nám už nikto nikdy netvrdí, že sa nedá prísť z USA, z lietadla ísť rovno na štadión a hrať aj bez zmluvy, či po zranení a operácii. Kto chce, ten tak spraví!