Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma, alebo vo svete.

Komentár Filipa Chudého

Slovensko sa zúčastnilo Nemeckého pohára jedenásty raz za sebou. Pre našu hokejovú reprezentáciu je to v ostatnom čase vstup do sezóny, ale dlhšie už byť nemusí, keďže nahlas sa hovorí o tom, že na „naše“ miesto sa tlačí viacero iných krajín. Ak by nás prestali na toto podujatie pozývať, išlo by o ďalšiu ranu pre slovenský hokej, ktorá by opäť niečo povedala o jeho postavení vo svete. Hoci nečakám, že v horizonte dvoch - troch rokov sa niečo také stane, nepochybne by bolo lepšie, keby sme na podobných turnajoch vyhrávali viac zápasov.

Nemecký pohár bol pred tromi rokmi premiérou Vladimíra Vůjteka pri kormidle slovenskej reprezentácie. Dopadla vynikajúco, turnaj sme vyhrali, hoci predtým sme štyrikrát za sebou boli poslední. Dobrý štart do sezóny 2011/2012 vyvrcholil až finálovou účasťou na MS. Nasledujúce dve účasti nám už toľko radosti nepriniesli, keď sme zhodne vyhrali iba jeden zápas. Začiatky sezón, akoby predpovedali aj ich záver. Pred MS 2013 sme skončili v Nemecku tretí a neskôr sme postúpili do štvrťfinále. Pred MS 2014, hoci rovnako s jednou výhrou, sme boli poslední a play-off svetového šampionátu nám ušlo na úkor Francúzska. Ak by sa táto paralela opäť opakovala, na najbližších MS vypadneme vo štvrťfinále.  

To nie sú jediné spojitosti medzi prvou a poslednou sezónnou akciou za Vůjteka, pretože za ostatné tri roky sme vyhrali na Nemeckom pohári vždy iba nad zámorským mužstvom (Kanada a USA sa na turnaji striedajú). Nemcom a Švajčiarom sme v Mníchove podľahli už trikrát v rade, čo nebude náhoda. Zloženie mužstiev sa síce mení, ale výsledky zostávajú. No tento turnaj nie je len o konečnom skóre, aj preto môžeme teraz hovoriť čiastočne v pozitívnom duchu.

Z našej strany to bolo určite lepšie vystúpenie ako pred rokom. Vtedy, v silnom zložení, kedy hráči bojovali o miestenky do Soči, prišli všetky naše európske hviezdy, no len telom, lebo dobré výkony a bojovnosť nechali v kluboch. Teraz, takmer bezmenní chlapci, ktorí sa chceli ukázať pred svetom, bojovali, čím si získali sympatie národa. Ten si ale musí uvedomiť, že na vrcholné podujatie potrebujeme väčšiu kvalitu.

Z tejto partie si MS vystrieľal Lapšanský, autor 6 gólov v 9 reprezentačných zápasoch a obranca Juraj Mikuš, ktorého si tréner asi najviac pochvaľoval a naznačil, že by ho na MS rád zobral. Ďalších pár hráčov si doprialo šancu, aby sa vo Vujtekovej nominácii objavili aj na nasledujúcich prípravných turnajoch pred vrcholom sezóny. Dôležité je, že mnohí nováčikovia ochutnali medzinárodný ľad. U nich treba veriť, že im zachutil natoľko, aby na sebe ešte pracovali, dostali sa do lepších klubov a boli nádejou pre reprezentáciu v najbližších rokoch.