Práve skončený týždeň je definitívne minulosťou, ale aj v ňom sa odohrali zaujímavé udalosti, ktoré neobišli ani svet športu. Prinášame vám to najzaujímavejšie čo šport v ňom ponúkol, či už doma, alebo vo svete.

Komentár Filipa Chudého

Momentálne vládne na Slovensku vysoko pozitívna futbalová atmosféra, o ktorú sa zaslúžili zverenci Jána Kozáka. Samotný kormidelník sa postaral predovšetkým o dobrú náladu v hráčskom kádri. Prišiel do rozbitého kolektívu a za niečo viac ako rok z neho vybudoval možno najsúdržnejší tím spomedzi všetkých reprezentačných. Hráči sa do národného tímu tešia, sú ochotní hrať za Slovensko aj cez bolesť a choroby, väčšina z nich podáva momentálne v reprezentácii výrazne lepšie výkony ako v klube, tréner vždy zvolí správnu taktiku, preto ani nemôže prekvapiť, že vyhrávame kade chodíme. Naši chlapci nám robia radosť, a tak by sa patrilo, aby sme odmenili aj my ich.

V začiatkoch svojho pôsobenia sa Kozák trochu aj sťažoval, že stále hrá so svojimi zverencami vonku. A skutočne tomu tak bolo, veď pod jeho taktovkou sme v minulom roku hrali sedem zápasov a v zápise sme boli vedení ako domáci iba raz, ale domáco sa vtedy museli cítiť skôr Bosniaci, ktorí vypredali žilinský štadión. V tomto roku sa to už zlepšilo, hrali sme trikrát doma, ale 2 587 divákov v Senci proti Čiernej Hore a 3 509 v Žiline proti Malte skôr prišlo na koncert komorného orchestra, ako na futbal. To boli pre našich reprezentantov zápasy akoby za trest, keďže si pred vstupom do kvalifikácie vypočuli skôr nadávky. Ale na futbale je krásne aj to, že prešli len dva mesiace a v očiach širokej verejnosti sa stali z babrákov hrdinovia.

A títo hrdinovia si zaslúžia odmenu, ktorou budú vypredané tribúny a z nich celozápasové povzbudzovanie za hocijakého stavu. Plné tribúny boli síce aj proti Španielsku, ale nebudeme si klamať, prioritne sa ľudia prišli pozrieť na úradujúcich majstrov Európy. Už pomerne dávno sa stalo, že by Slováci zaplnili tribúny bez nejakej vedľajšej motivácie, akou je napríklad atraktívny súper. Naposledy iba kvôli našim chlapcom sa zaplnili tribúny na bratislavských Pasienkoch, keď sme ich vyprevádzali proti Kostarike na MS. Teraz by sa to patrilo zopakovať, veď futbalová eufória tu opäť je.

Tá sa ukázala aj na tom, že priamo do macedónskej metropoly cestovalo za našimi chlapcami niekoľko stoviek fanúšikov, ktorí majú tiež zásluhu na získaných troch bodoch. Tie nám síce prakticky zabezpečili minimálne baráž, lenže o postup ešte budeme tuho bojovať a v roku 2015 sa boje z ihrísk súperov presunú na Slovensko. Javí sa to síce ako výhoda, ale skutočnou výhodou to bude až vtedy, ak v každom zápase budeme mať pravé domáce prostredie, ktoré sa stane povestným dvanástym hráčom. Malá skúška, či tomu tak môže byť, prichádza už teraz. V utorok hostíme v Žiline Fínov, čo nie je súper zo svetovej špičky. Preto každému jednému fanúšikovi na tribúnach sa bude dať veriť, že prišiel povzbudiť Slovensko a nie sa pozerať na súpera. Naši reprezentanti ukázali, že im na Slovensku záleží, teraz záleží už iba na Slovákoch, či majú podobné zmýšľanie. Pozitívnou odpoveďou bude vypredaný štadión, ktorý sa rozohreje na celozápasové povzbudzovanie už pri spievaní národnej hymny pred zápasom. Presne toto si za výkony naši chlapci zaslúžia, doprajme im to!