Slovenská hokejová reprezentácia sa nepredstaví na prestížnom Svetovom pohári, ktorý v roku 2016 opäť po dlhej odmlke privíta to najlepšie z hokejového sveta. Je to ďalší dôkaz toho, aký nízky kredit má náš hokej vo svete.

Svetový pohár je minulosťou a budúcnosťou hokeja. Už desaťročia znamená porovnávanie síl tých najlepších a v časoch, keď ešte na olympiáde nenastupovali profesionáli z NHL, slúžil ako jediné merítko bicepsov severoamerického a európskeho hokeja. Aj v budúcnosti bude možno ešte prestížnejší ako olympiáda, pretože zámorský hokej opäť kuje pykle a rozmýšľa, že dá olympijskym kruhom košom, práve v prospech Svetového pohára. Takže je jasné, že účinkovať na Svetovom pohári je prestížna vec.

Lenže Slovensko sa na ňom nezúčastní. Napriek tomu, že v minulosti nechýbalo, ako samostatné, aj ako súčasť Československa. A to je obrovská rana nášmu hokeju. Asi najväčšia od čias naganskej krivdy. Svedčí to o tom, kam až padol slovenský hokej vo vnímaní hokejových mocností. Už nie sme rovnocenný partner, malá krajina, ktorá udivovala svojou produkciou hviezd. Už nie sme silný hokejový štát, ktorý svojimi hviezdami láka pozornosť aj za morom. Sme chudobný príbuzný, ktorého Zámorie pridružilo k Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku, či Dánsku v rámci európskeho výberu.

Nie je to Zámorie, ktoré treba haniť. Sami si za tento prepad môžeme. Chlácholime sa občasnou “uhaluzenou” medailou z majstrovstiev sveta, no realita Svetového pohára nám nastavila zrkadlo. V roku 2016 ešte asi budú klziská brázdiť Zdeno Čára, Majo Hossa, či Majo Gáborík. Zvyšok však nie je dostatočne atraktívny material pre zámorský trh, ktorý sa stará o to, aby na Svetovom pohári hrali skutočné superhviezdy. A tých my momentálne nemôžeme ponúknuť toľko, aby sa poskladal jeden hviezdny tím.

Spánok sa dá predĺžiť. Budík môžete zaklapnúť raz, dva razy, tri. Potom vám však prestane pípať a začne nepríjemne škriekať. Nám k prebudeniu nepomohlo to, že sme hrali o záchranu na MS a ospravedlňovali to momentálnou neúčasťou opôr. Nepomohlo ani to, keď sme na domácom šampionáte totálne zlyhali. Mohol za to Hanlon. Nepomohlo ani, keď sme vybuchli v Soči a nepomohlo ani, keď nás chceli vynechať aj z “nejakej” Ligy majstrov. Vždy bol nejaký vinník. Na to, že nás medzi najlepšími nechcú ani v ideálnom a vysnenom zložení, už výhovorku nenájdeme. Pomôže to konečne k prebudeniu?