Som futbalový funkcionár. Kto je menej?
Medzi ľuďmi sa netešia veľkej popularite. Futbalové asociácie na čele s futbalovými funkcionármi podľa mnohých ľudí skôr škodia futbalu, ako pomáhajú. Nie je to úplne pravda, veď niekto ten zložitý proces okolo šialenstva menom futbal musí riadiť. Ale aj tak. Populárni nie sú. A samotní funkcionári si sami do vlastného hniezda, veď viete čo.
Nevedno, či je jeseň nejaký špeciálny termín na funkcionárske hlúposti, alebo je to len zhoda náhod, no počas tejto sa ich vyskytlo viac ako v slovenskom parlamente (to je čo povedať). A naprieč celým futbalovým spektrom. Odhliadneme od toho, čo nám vyviedol “Ten, ktorého meno sa nevyslovuje” v zápase s Talianskom, rana to je ešte čerstvá a bolí. Aj tak máme dostatok dôvodov na futbalové facepalmy a inú divokú flóru.
FIFA totižto uzavrela vyšetrovanie pridelenia majstrovstiev sveta Rusku a Kataru. Áno, sama seba vyšetrovala. To ako keby ste si vy pri cestnej kontrole dali sami sebe fúkať a ešte sa aj pýtali: No pil si? Dreger odhalí 2 promile, no pánov policajtov uspokojí vaša odpoveď: Nepil som. Presne to sa stalo v tomto prípade, pretože závery vyšetrovateľa Garciu, ktorý najmä v katarskom prípade odhalil rôzne nekalé praktiky (rozumej korupciu), komisia FIFA na čele so sudcom (áno, FIFA má vlastného sudcu), zosekala na desatinu a vybrala tie pasáže, ktoré sa jej hodia. A ešte má tú drzosť, že ide na všetky strany rozhadzovať žaloby.
O stupienok nižšie v hierarchii futbalových “polobohov”(ak nie viac ako polo), je UEFA. Tá po tom, čo zakázala zábery z tribún, či ihrísk, ak sa na nich dejú nejaké výtržnosti, zakázala aj spomalené zábery z ofsajdových situácií. Veď, čo ak sa preukáže, že rozhodcovia pochybili? Zase by ľudia hromžili na UEFA a to si predstavitelia, KĽDR, teda pardon UEFA (skratka ako skratka) nemôžu dovoliť. A tak sa odteraz nedozvieme, či ten gól mal naozaj platiť, alebo nie. Aspoň bude viac diskusií na internete bez reálnych dôkazov. Vitajte v UEFAkistane.
Príklad z úspešného diktatórstva svetových organizácií si berieme aj na Slovensku. Veď to má úspech, tak prečo nie. Najnovším prírastkom do rodiny takzvaných “SFZovín” boli ceny vstupného na priateľský zápas proti Fínsku. Keď sa náš fanúšik, ale vlastne aj všetci novinári, dožadovali od SFZ vyjadrenia, dostali odpoveď: ceny vstupeniek považujeme za korektné, veď Trenčín, či Trnava na zápasy Európskej ligy pýtali len o 10 eur menej a to je predsa “len” Trenčín a Trnava. Pánom v SFZ však už nedošlo, že priateľský zápas sa nerovná ojedinelej účasti v Európskej lige. Nedošlo im, že pri stúpajúcej futbalovej horúčke na Slovensku treba diváka podporiť, nie ho utlmiť. Pre nich sú ceny korektné. A tribúny korektne zívajú prázdnotou.
A tak si ďalej pokračujeme v nastolenom trende. Futbaloví funkcionári sa silou mocou snažia pôsobiť nedotknuteľne, no u futbalovej verejnosti to má presne opačný efekt. Svoje funkcionárske bicepsy napínajú na prasknutie a pýtajú sa: Kto je viac? No obyčajný futbalový fanúšik si zatiaľ búcha prstom o čelo a vie svoje…