HOKEJ - ZOH: Šťastie sa od nás odvrátilo, obrovské sklamanie Handzuša
Keď sa prehrá, nemôže byť spokojnosť. A keď sa prehrá v boji o medailu, bolí to ešte viac. Hoci výsledné 4. miesto je najväčším úspechom slovenského hokeja v jeho olympijskej histórii, po sobotňajšej tesnej prehre s Fínmi (3:5) v súboji o bronz na zimných olympijských hrách vo Vancouveri sa najviac skloňovalo slovné spojenie veľké sklamanie.
"Hovoriť o tom, že môžeme byť spokojní so 4. miestom? Možno pred troma týždňami pred turnajom by sme to všetci brali inak. Medaila visela veľmi nízko, bohužiaľ, sme na ňu nedosiahli,“ povedal v hlúčiku slovenských novinárov tréner Ján Filc. Svoj vnútorný stav mysle po prehratom súboji o bronz opísal 57-ročný skúsený tréner takto: "Som uťahaný, trošku nešťastný, trošku sklamaný, lebo sme boli tak veľmi blízko... Nemôžem povedať, že znechutený, to nie je správne slovo. Človek si spytuje svedomie, čo sme mohli urobiť lepšie. Možno čas nám dá odpovede na niektoré otázky.“
Slovensko nevyužilo proti Fínsku vedenie 3:1 po druhej tretine. Tri rýchle góly severanov v záverečnej dvadsaťminútovke prišli ako blesk z jasného neba. Tréner tvrdí, že to bol istým spôsobom aj dôsledok častých vylúčení a obrovského výdaja síl hráčov, ktorí boli vtedy pri oslabeniach na ľade.
"Štvorminútové vylúčenie na prelome druhej a tretej tretiny, hoci sme v ňom strelili gól, nám zobralo veľa energie. Ďalšie vylúčenia v nadväznosti na to nás dostali pod úplný tlak. Súper to využil na to, že vyrovnal a potom ešte po našej hrúbke v oslabení sa dostal do vedenia. V závere sme robili, čo sa dalo, chýbal len vyrovnávajúci gól," smutne poznamenal Ján Filc. K atmosfére v tíme za stavu 3:1 po dvoch tretinách Filc povedal, že určite nebola euforická. Vstup do tretej dvadsaťminútovky mužstvo rozhodne nepodcenilo. "Po druhej tretine bola v šatni absolútne zodpovedná atmosféra, žiadna eufória. Všetci sme vedeli, že máme hráča ešte dve minúty vonku, každý si uvedomoval, že to musíme prežiť. Prežili sme, ale prišli iné situácie, ktoré pomohli Fínom. Bohužiaľ," povzdychol si Filc.
Slovenský kormidelník aj napriek primárnemu sklamaniu vysoko vyzdvihol mužstvo ako celok a aj cez médiá tlmočil veľké poďakovanie svojim zverencom. "Poďakoval som sa hráčom v šatni za všetko, čo odviedli pre toto mužstvo. Neviem, či sa v dohľadnom čase ešte také mužstvo v slovenských dresoch zíde. Svojou kvalitou, ktorú ukázalo v takom náročnom turnaji, sa minimálne vyrovnalo a možno aj prevýšilo to zlaté göteborské. Klobúk dolu pred ním." Filc ešte dodal, že niektorí hráči určite končia v reprezentácii, ale konkrétne mená nepovie. Čo sa týka jeho ďalšieho pôsobenia na reprezentačnej stoličke, nechcel predbiehať. "Teraz je to bezpredmetná otázka. Najmä sa treba znova nadýchnuť a v budúcich týždňoch si to všetko rozoberieme," zakončil.
HOKEJ-ZOH: Sklamanie Handzuša sa dalo krájať
Jedným z tých slovenských hokejistov, ktorých prehra s Fínskom (3:5) v súboji o olympijský bronz zasiahla hlboko vnútri, bol aj útočník Michal Handzuš. Skúsený center bol však zároveň jedným z mála hráčov, ktorí sa dokázali so svojimi pocitmi podeliť aj s novinármi. Handzuš uvoľnil po sobotňajšom stretnutí naplno priechod svojim emóciám, nechýbali ani slzy. Tu je jeho smutný pozápasový monológ v Canada Hockey Place.
"Ani neviem, čo mám povedať. Verili sme si až do konca za stavu 3:4. Záver sme mali rovnako ako proti Kanade vynikajúci s množstvom šancí. Určite sme vládali. Posledných päť minút sme ich ´bili´, dve minúty bez brankára boli super zahrané. To sa málokedy vidí toľko šancí pri hre bez brankára. Zedník mal prázdnu bránku, gólman mu to chytil. Ja som tam mal pred sebou prázdnu bránku, no skočilo mi to a skončilo to nad. Strašne sme si verili, že to vyrovnáme a posunieme zápas do predĺženia. No, nevyšlo to. Robili sme asi príliš veľa chýb, zrejme viac ako súper a to rozhodlo. Možno rozhodla aj tá moja chyba ešte v prvej tretine, po ktorej dali Fíni prvý gól. Neviem. Je to šport, s tým sa musíme zmieriť, ale dali sme do toho všetko - celé mužstvo. Urobili sme však chyby...Toto bolo asi poslednýkrát, čo sme boli v tejto zostave spolu a chceli sme niečo dokázať. Budúcoročné majstrovstvá sveta sú ešte veľmi ďaleko, nad tým teraz určite nerozmýšľam."